KREMNICA. Slovenská banská komora hodlá presadiť legislatívne zmeny, ktoré by obmedzili právo samospráv rozhodovať o ťažbe na ich území.
"Máme urobenú analýzu jestvujúcej legislatívy a z našej strany má viacero nedostatkov," tvrdí riaditeľ Úradu Slovenskej banskej komory Fedor Boroška.
V zákonoch chcú preto zakotviť viacero úprav.
Časť odvodov ponúkajú dotknutým mestám a obciam
"Najzásadnejšie sú, že chceme dostať na rovnakú úroveň právo štátu a právo zastupiteľstva, čiže aby zastupiteľstvo v akomkoľvek štádiu nemalo právo veta rozhodnúť o tom, že štát nebude môcť využívať svoje vlastné bohatstsvo, ktoré zo zákona vlastní," povedal Boroška a dodal, že ich snahou bude zrušiť dnes platné právo samospráv stopnúť na ich území ťažbu s použitím kyanidu.
Ako príklad podľa jeho názoru neprimerane veľkých právomocí samospráv uviedol nedávno prijaté uznesenie kremnických poslancov, ktorí sa vyjadrili proti ťažbe zlato-strieborných rúd na území mesta pre jej nevýhodnosť pre Kremnicu, ale aj pre štát.
Slovenská banská komora chce samosprávy, ktorých by sa prípadné dobývanie mohlo dotknúť, motivovať aj finančne.
"V súčasnosti sa odvod za vydobytý nerast odvádza do štátneho environmentálneho fondu v plnej výške, obce preto nemajú motiváciu zaoberať sa tým, aby lom alebo baňa v ich blízkosti bola len z toho dôvodu, že si kladú oprávnenú otázku, čo z toho budú mať. Chceme to zmeniť, aby sa 50 percent z týchto odvodov dostávalo priamo do regiónu, kde sa ťaží o tamojší obyvatelia musia znášať isté starosti, buď zaťažené cesty, prašnosť alebo niektoré iné dopady, ktoré pri ťažbe vždy sú a my ich priznávame," povedal, no zároveň potvrdil, že o podobný posun sa snažia bez úspechu už dlhšie.
Balážová: Peniaze nevykompenzujú negatíva
Návrhy zmien, ktoré dnes prezentovala stavovská organizácia podnikateľských subjektov v oblasti baníctva, odmieta kremnická primátorka Zuzana Balážová, ktorá dlhodobo bojuje proti ťažbe zlata v meste, najskôr ako aktivistka, neskôr ako zástupkyňa samosprávy.
"Čo sa týka práva veta pri kyanidovom lúhovaní, tak snáď občania tejto krajiny majú právo vyjadriť sa k aktivitám, ktoré majú environmentálne dopady. Toto právo vyplýva z medzinárodného Aarhuského dohovoru, ktorý Slovenská republika podpísala. Keďže každá ťažba kovov, nech už je riešená akokoľvek, má environmentálne dopady, tak má komunita, ktorej sa to dotkne, právo vyjadriť sa k tomu," tvrdí.
Dúfa pritom, že v slovenskom parlamente by návrh banskej komory neprešiel.
Motiváciou podľa nej pre samosprávy nebude ani 50 percent z odvodov štátu. "Úhrada za vydobytý nerast je smiešne nízka, toto by sme si mali aj na Slovensku prehodnotiť, a aj 50 percent z toho nevykompenzuje občanom všetky negatíva, ktoré by ťažba spôsobila," zareagovala na vyhlásenia banskej komory.
Negatívne vníma návrhy komory aj občianske združenie Kremnica nad zlato, ktoré sa proti aktivitám ťažiarov angažuje v meste od roku 2005.
"Slovenská banská komora si zjavne neuvedomuje hlboké spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré vyplývajú z novembra 1989. Chcú vyvolať verejnú diskusiu s vylúčením verejnosti v rozhodovacích procesoch," povedal predseda združenia Luboš Kürthy. "Táto profesno-záujmová organizácia neúnavne lobuje za zmeny zákonov napriek trvalému odporu verejnosti," dodal.
