Štvrtok, 6. august, 2020 | Meniny má JozefinaKrížovkyKrížovky

Vážnej choroby sa traja študenti nezľakli

Soňa, Ivo a Maťo sú mladí ľudia, ktorí sa zoznámili na onkológii. Všetci si prešli peklom chemoterapií a izolačiek. Za to, že sa dnes vedia usmievať, vďačia silnej psychike. „Človek si musí veriť, že to dá,“ hovorí jeden z nich.

Veselá partia. Zľava Soňa, Ivo a Matej bojovali s ťažkou chorobou aj smiechom.Veselá partia. Zľava Soňa, Ivo a Matej bojovali s ťažkou chorobou aj smiechom. (Zdroj: EVA ŠTENCLOVÁ)

ŽIAR NAD HRONOM. Všetkých troch spájajú podobné zážitky a spomienky z obdobia, keď sa liečili na banskobystrickej onkológii. Vážna choroba im priniesla aspoň jedno pozitívum. Silné priateľstvo.

„S Maťom sa poznám menej, ale Iva beriem ako brata,“ povedala Soňa. „Ja ju tiež vnímam ako sestru. Keď sme spolu, vieme sa poriadne zabaviť,“ podotkol Ivo. „A s Maťom sa stretávam pri dobrej hudbe,“ dodal.

Soňa mala šťastie v nešťastí

„Keď mi chorobu diagnostikovali, mala som dvanásť rokov,“ hovorí Žiarčanka Soňa (17).

Skryť Vypnúť reklamu

„V škole sme na telesnej hrali volejbal. Do ruky mi udrela lopta a objavila sa mi na nej hrča. Najskôr som si myslela, že keď si dám na to obklady, zmizne. Ale keď sa tak nestalo ani po týždni, išla som k lekárovi,“ pokračuje. „Poslali ma na magnetickú rezonanciu do Banskej Bystrice, o dva týždne na to ma operovali a o mesiac som už ležala na onkológii.“ V nemocnici vtedy zostala skoro celé leto.

„Dalo sa to vydržať. Veľa času som tam trávila s Ivom. Vedel ma rozveseliť,“ spomenie kamaráta.

V Soninom prípade sa dá hovoriť aj o šťastí v nešťastí, jej chorobu totiž podchytili pomerne zavčasu.

„Vážnosť situácie som nejako zvlášť nevnímala. Od začiatku sme to s mojimi rodičmi brali tak, že raz sa jednoducho vyliečim. Iné sme si ani nepripúšťali,“ tvrdí.

Skryť Vypnúť reklamu

Liečbu ukončila pred štyrmi rokmi. Momentálne je tretiačkou na gymnáziu a kontrolné vyšetrenia absolvuje raz za šesť mesiacov.

Ivo sa musel vyrovnať so stratou nohy

„Zranil som sa pri hokejbale, ktorý som pravidelne hrával. Chodil som s tým k doktorovi, ale ten to ktovieako neriešil. Nález mi našli až po nejakom čase, keď som išiel na röntgen,“ spomína Hliníčan Ivo (20), ktorý mal v tom období len pätnásť rokov.

„Najviac ma na tom všetkom štvalo to, že budem musieť tráviť strašne veľa času v nemocnici,“ hovorí o prvých myšlienkach, ktoré mu vtedy prešli hlavou.

„Previezli ma do bystrickej nemocnice a hneď na druhý deň ma operovali. Potom som išiel na onkológiu a začal sa kolotoč vyšetrení, aby sa rozhodli, akú mi majú nasadiť chemoterapiu,“ vysvetlil. „Samotná liečba trvala zhruba rok,“ podotkol.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší rok a pol si mohol vychutnávať pohodlie domova, no vzápätí si krutú správu musel vypočuť znova. Choroba sa mu vrátila a vyžiadala si veľkú obeť.

„Prišiel som o nohu, amputovali mi ju. Druhá liečba potom trvala pol roka,“ povedal. So stratou nohy sa vyrovnával postupne. „Zo začiatku to nebolo najjednoduchšie, trvalo niekoľko mesiacov, kým som sa s tým ako tak zmieril.“ V súčasnosti však nemá problém ani s drsnejším humorom. „Hovoria mi nepárnokopytník,“ smeje sa.

Maťovi choroba stopla šport

„V nemocnici som skončil vlani v septembri. S malými prestávkami som si tam odležal deväť mesiacov,“ hovorí Kremničan Matej (19), ktorému chorobu diagnostikovali tri týždne po jeho osemnástke.

„Začalo sa to tým, že som jednoducho nevládal. Keď som prešiel dva schody, zadýchal som sa. Až som jedného dňa na intráku odpadol,“ vracia sa k začiatkom svojich zdravotných problémov študent strednej školy.

„Ubíjalo ma, že som nemohol športovať ako predtým. Pravidelne som hrával volejbal, lyžoval a podobne. Choroba to všetko stopla.“

V začiatkoch mu veľmi pomohol práve Ivo.

„Keď z onkológie odchádzal, ja som tam práve prichádzal. Veľa sme sa rozprávali. Radil mi, aby som neprestával chodiť von, medzi ľudí a podobne,“ hovorí.

Momentálne sa ešte stále lieči. „Ale už len ambulantne, beriem tabletky a raz za týždeň chodím na kontrolu,“ vysvetlil.

V septembri zorganizoval v Kremnici charitatívny volejbalový turnaj Zasmečuj deťom zdravie. Na nultom ročníku vyzbieral 1 705 eur, ktoré daroval občianskemu združeniu Svetielko nádeje.

„Turnaj chcem zorganizovať aj budúci rok. Rozmýšľam ale, že ho presuniem do Žiaru.“

Keď sú spolu, vedia sa zabaviť. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ

Peklo izolačiek a chemoterapií

Všetci traja sa zhodujú na tom, že v boji s vážnou chorobou je najpodstatnejšia psychika. „Človek si musí veriť, že to dá,“ podotkol Maťo.

Najhoršie počas liečby znášali chemoterapiu a izolačky.

„Ťahalo sa to na nich týždne, niekedy mesiac v kuse,“ hovorí Ivo. „Jedna malá miestnosť, štyri steny a posteľ,“ opísal nevľúdne prostredie. „Keď som bral chemoterapiu, po dohode s lekárom som sa mohol aspoň prejsť. Ale na izolačke to bolo peklo. Teploty a celková slabosť. Nevládal som sa hýbať, ani pregĺgať vodu. Najhoršie bolo, že som od bolesti ani nespal,“ spomína.

„Ja som sa na izolačke ocitol na viac ako tri mesiace,“ pridáva sa Maťo. „Rodičov a sestru som mohol vidieť trikrát do týždňa. Kamaráti žiadni, sem tam sestrička a nejaký doktor,“ približuje najťažšie dni v nemocnici.

„Pre mňa bola horšia chemoterapia. Keď som ju brala, štyri dni som nič nejedla, ani nepila. Len som spala a vracala, dosť som vtedy schudla,“ hovorí Soňa.

„Všetko je o psychike,“ pripomína Ivo. „Doktor ma pred chemoterapiou upozorňoval, že z nej budem vracať. Ja som si to tak zafixoval, že stačilo, keď som len zbadal fľašku s tou tekutinou a už som vracal. Skôr ako mi ju stihli zapojiť.“ To isté potvrdila aj Soňa.

„Našťastie, na Vianoce sme v nemocnici nikdy nezostali,“ vravia zhodne.

Každý z nich má svoje plány

Hoci si už zase užívajú všetky radosti života, nikto im nikdy nepovedal, že sú vyliečení.

„Jednoducho sa skončila liečba a chodíme na kontroly,“ vysvetľuje Ivo, ktorý má teraz navštevovať lekára raz do roka. „Ja mám kontroly raz za šesť mesiacov,“ podotkla Soňa.

„Čím dlhší čas ubehne po základnej, alebo udržiavacej liečbe, je menšia pravdepodobnosť, že sa to vráti,“ pripája sa Maťo. „Človek s onkologickým ochorením sa začne považovať za zdravého po pätnástich, možno dvadsiatich rokoch od ukončenia liečby. Ak sa mu to, samozrejme, medzitým nevráti.“

Každý z nich má svoje plány. Soňu baví angličtina, ktorú by raz rada zúročila aj vo svojej práci.

„Možno v oblasti cestovného ruchu,“ uvažuje. Istý čas rozmýšľala aj nad štúdiom medicíny. „To bolo práve v čase, keď som ležala na onkológii. Ale už ma to prešlo. Majú tam veľa učenia,“ zdôvodnila.

„Ja som kedysi chcel ísť na zdravotnú školu, ale už mi to všetko zmenilo plány,“ hovorí Ivo, ktorý je v poslednom ročníku externého štúdia na strednej škole a čaká ho maturita. „No chcel by som si spraviť aspoň nejaký záchranársky kurz.“

Maťo má vo svojej budúcnosti jasno. „Po strednej chcem ísť na Univerzitu Mateja Bela študovať telesnú a informatiku, alebo do Bratislavy na fakultu telesnej výchovy a športu.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  2. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  3. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  4. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy
  5. Severný Spiš s Pieninami zachutí aj vašim deťom. Doslova
  6. Už 20 rokov ponúka Kaufland široký sortiment za výhodné ceny
  7. Moderná športová hala vďaka PEM Buildings
  8. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete
  9. Chystáte sa na Baby shower? Tri tipy, ako potešiť budúcu mamičku
  10. Vďaka týmto 4 tipom bude váš domáci internet bezchybný
  1. Spojení navždy
  2. Hitom leta sú cyklopočítače Mio - pre zábavu i výkon!
  3. Letná potravinová zbierka Tesca presiahla už 15 ton!
  4. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť
  5. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony?
  6. Najväčší karibský ostrov ukrýva výnimočné investície
  7. Pochod smrti
  8. Ručné ovládanie auta – šanca pre vodičov s hendikepom
  9. A na týchto miestach ste už boli?
  10. Konečne nažive
  1. Letná dovolenka na Slovensku: last minute prázdninové tipy 20 738
  2. Ako to, že sa tam ešte nenatáčal film? Prostredie si zamilujete 15 536
  3. Kedysi to bolo sídlo nerestí, dnes sa tam chodia študenti učiť 13 793
  4. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 11 254
  5. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 10 283
  6. Vylievate kuchynský olej do záchoda? Zvyšujete si tým účty 10 156
  7. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 10 107
  8. Gaderská dolina poteší celú rodinu 10 014
  9. Hľadáte bezstarostný relax? Dovolenkujte v hoteli pre dospelých 9 690
  10. Kde dovolenkujú Slováci v čase korony? 9 653
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Na ocenenie za architektúru CE ZA AR 2020 je nominovaná aj útulňa v Banskej Štiavnici

Turistická útulňa nad Banskou Štiavnicou súťaží v kategórii exteriér.

Útulňa.
Autor projektu Peter Marek.

Kremnica hlási zvýšenú návštevnosť, na ferraty na Skalke prúdia davy

Na ferraty na Skalke sa počas víkendu čakalo v radoch.

Takto sa minulú sobotu čakalo v rade na vstup na lanový mostík na Skalke.

Prezident klubu Ján Baran: Urobil som triezve rozhodnutie (+VIDEO)

Indiáni chcú zopakovať úspech. Ponuku postúpiť do prvej ligy vedenie klubu zvážilo, bez potvrdených sponzorov si ju však prijať netrúflo.

Ján Baran, prezident klubu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Počet chorých v Nitre narástol, sú z jedného ohniska nákazy

Na výsledky opakovaných testov ešte niektorí čakajú.

Kremnica hlási zvýšenú návštevnosť, na ferraty na Skalke prúdia davy

Na ferraty na Skalke sa počas víkendu čakalo v radoch.

V Bystrici sa strieľalo, zomrel jeden človek

K streľbe na dve osoby prišli na Triede SNP blízko internátov.

Už ste čítali?