NOVÁ BAŇA. Zatiaľ naposledy prijali v Novej Bani územný plán v roku 1995. Medzitým sa riešili zmeny a doplnky, ostatné tri roky spracovával návrh nového územného plánu architekt Dušan Marek.
Množstvo zastavaných území
„Najskôr sme robili prípravné práce, zbierali podklady, žiadosti o vyjadrenia pre správcov sietí, organizácie a samosprávu,“ povedal spracovateľ návrhu. „Nasledovali prieskumy a rozbory v teréne. Všetko sme spracovali do textovej a grafickej časti, ktoré schvaľovali v mestskom zastupiteľstve. Na základe zadania sa alternatívne robil koncept, ktorý sme verejne prerokovali.“
Ľudia pripomienkovali viaceré body, pričom najviac poukazovali na množstvo vyznačených plôch, ktoré by podľa nového územného plánu mali figurovať ako stavebné pozemky. Spracovateľ plánu s nimi v podstate súhlasil.
„Niektoré podklady sme dostali od mestského úradu na základe požiadaviek od občanov. Väčšinu sme akceptovali, no v prípade, že išlo o pozemok nachádzajúci sa v ochrannom pásme vodného zdroja či lesa, sme to zamietli,“ hovorí.
„Ak sa pozemky nachádzali niekde pri ceste, teda existuje naň dopravné napojenie, snažili sme sa to zastavať,“ pokračoval. „Aj keď je to tak nakreslené, ešte neznamená, že tam musí človek stavať,“ podotkol. „Verejné prerokovanie je práve o tom, aby to ľudia pripomienkovali a my sa tým následne budeme zaoberať.“
Chcú zachovať štálanské osídlenie
„Územný plán je riešený bez akýchkoľvek vízií zo strany mesta. Len mapuje situáciu, ktorá tu dnes je a bezradne načrtáva nejaké spôsoby pokračovania mesta,“ myslí si Novobančan Stanislav Mištík, ktorý žije v časti Štále. „Nerieši napríklad dopravnú obslužnosť územia, lebo nevie, či má byť poľnohospodárske, na individuálnu rekreáciu, alebo by tam mala stáť bytová zástavba.“ Tvrdí, že skupina investorov sa snaží cez územný plán pretláčať svoje záujmy, na druhej strane stoja Novobančania, ktorí v meste žijú celé roky.
Na Štáloch by vraj podľa nového plánu mala pribudnúť zhruba stovka chát.
„Ide o to, či tu chce mať mesto rekreačnú oblasť, ktorá by narušila stav štálanského osídlenia, ktoré je pre túto lokalitu charakteristické. Práve to je to cenné, čo tu máme a prečo sem ľudia chodia,“ povedal.
„Realitky či developeri vidia, že tu máme atraktívne prostredie, chcú s ním preto obchodovať. Predajom parciel a domov to tu ale postupne zničia. Územie by sa devastovalo aj zmenou života, obyvateľstvo by skončilo s poľnohospodárskou výrobou. Krajina začne zarastať a meniť ráz,“ dodal.
„Štálanské osídlenie je naším kultúrnym dedičstvom,“ hovorí riaditeľka Pohronského múzea Katarína Konečná. „Nová Baňa bola starým slobodným kráľovským banským mestom, ktoré potrebovalo aj poľnohospodárske zázemie. Postupne tak vznikli v okrajových častiach Štále. Otec, ktorý mal dvoch synov, postavil domy aj im. Tí ich zase postavili svojim potomkom a okolo nich vlastnili pôdu,“ opísala vznik Štálov.
„To, čo nám tu predkovia zanechali, sa snažíme chrániť, zachovať, tak si to nezahadzujme,“ prízvukovala.
Stavebné pozemky aj v podkopanej lokalite
Na verejnom prerokovaní zaznela tiež pripomienka, že v Novej Bani, ktorá je bývalým banským mestom, pôda na niektorých miestach stále pracuje. Práve v lokalite, ktorá je podľa geologických prieskumov podkopaná, v návrhu nového územného plánu takisto vyznačili mnohé pozemky ako stavebné.
„Problém je v tom, že sme to robili v mierke 1 ku 5 000. Riadili sme sa podkladmi, ktoré sme dostávali z geologického ústavu v mierke 1 ku 50 000, kde sú vyznačené zosuvy. Ale tu sa spomínalo, že geologický prieskum robil aj banský úrad, ktorý tu bol. Všetky podklady z neho sú však zrušené. My sme vychádzali z dostupných materiálov,“ vysvetlil Dušan Marek. „Vedeli sme, že sú tu vrty, ale že je to konkrétne v tej lokalite, sme netušili.“
Pripomienky podľa neho zapíšu do súborného stanoviska. „Potom by sme mali od mesta dostať podklad, čo máme akceptovať a ako s návrhom pokračovať ďalej. Vzápätí to znovu verejne prerokujeme,“ dodal.
