Na 10. ročníku medzinárodného projektu Poznaj svoju minulosť alebo Pátranie po predkoch zožala Základná škola na Jilemnického ulici v Žiari nad Hronom úspech. Jej žiaci, Matúš Sedliak a Andrej Nárožný, obsadili v silnej konkurencii 3. a 6. miesto.
ŽIAR NAD HRONOM. Na dejepisnom projekte, ktorý organizuje najstarší slovenský pedagogický časopis Rodina a škola, sa zúčastnilo 237 škôl. Spomedzi 1 600 súťažiacich zo Slovenska, Maďarska a Srbska sa do celoslovenského finále dostalo 64 prác. Zatiaľ posledný, desiaty ročník sa uskutočnil ešte minulý školský rok, no o výsledkoch sa jeho účastníci dozvedeli až neskôr.
„Prelúskali“ rodinnú históriu
Žiaci Základnej školy na Jilemnického ulici pracovali na dejepisnom projekte takmer pol roka.
„Bol vyhlásený pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Odbornú garanciu zabezpečili profesori histórie, napríklad Matúš Kučera či Ján Škvarka,“ hovorí učiteľka dejepisu Zdenka Boldišová.
„Deti mali vytvoriť genealógiu svojej rodiny, pričom dosiahli výbornú úroveň. Ich práce vyzerali rozsahovo aj obsahovo ako malé diplomovky,“ pochválila svojich žiakov. „Museli spolupracovať s celou rodinou a práve to je na tomto projekte krásne, že nešlo o individuálnu prácu,“ pokračovala. „Chlapci chodili po rodinách, navštevovali svojich príbuzných, ktorých možno aj niekoľko rokov nevideli. Dozvedeli sa tak informácie, na ktoré sú pyšní. K svojim prapredkom sa dopracovali niekde do 19. storočia. Museli preštudovať rodinné kroniky a chodili na matriky, jednoducho išlo o prácu s historickými prameňmi,“ dodala. Podľa nej sa žiaci dostali k veľmi zaujímavým, často až kurióznym skutočnostiam.
„Zisťovali napríklad, aké mali v rodine zamestnania. V jednej mali kočiša, inde letca, inštruktora policajtov či vojaka,“ vymenovala. „Ale našli sa aj smutnejšie, kriminálne informácie, dokonca vražda a jej vyšetrovanie. Niektorí objavili vo svojom rode aj významnejšie osobnosti. Podľa príbuzného jedného z našich žiakov je pomenovaná ulica v Ostrave. Ďalší sa zase dozvedel, že jeho predok dal v jednej dedine postaviť schody vedúce do kostola, ktoré sú tam doteraz.“
Dojímavé práce „puberťákov“
Projektu sa mohli zúčastniť žiaci piateho a ôsmeho ročníka. Základnú školu na Jilemnického ulici v súťaži zviditeľnili ôsmaci Matúš Sedliak a Andrej Nárožný, ktorí si odtiaľ doniesli 3. a 6. miesto.
„Celkovo sa od nás zapojilo 19 žiakov. Každý z nich sa svoju prácu snažil urobiť čo najlepšie, boli naozaj skvelí. Za odmenu si odniesli pekné encyklopédie, ktorými organizátor ocenil všetkých víťazov,“ vysvetlila.
Zaujímavosťou je, že Matúš s Andrejom sú jediní chlapci, ktorí sa v tejto súťaži umiestnili v prvej desiatke. „Okrem toho sme ako jediná škola mali v prvej desiatke dvoch žiakov,“ podotkla.
Na projekte sa jej páči nielen vedecký, ale aj ľudský rozmer.
„Niektoré práce boli dojímavé. Robili ich chlapci v puberte, ktorí by to, čo napísali, možno nikdy nedokázali povedať nahlas. Slová ako ,,ľúbim starého otca, mám ho rád, je to môj vzor, som na neho hrdý a podobne.“
Kronikou si vytvorili celoživotnú pamiatku
„Je smutné, že takýto veľký projekt už zrejme nebude pokračovať v ďalšom ročníku. Ministerstvo školstva naň vraj nemá peniaze,“ povedala slovenčinárka Bibiana Nárožná. Šieste miesto v súťaži pre ich školu vlastne získal jej syn.
„Deti sa takto mohli o sebe veľa dozvedieť, o svojich koreňoch, prarodičoch,“ podotkla. „Všelijaké zážitky, prepojenia a väzby vo svojej rodine som už predtým poznala aj ja, ale až môj syn to dal celé dokopy. Môj otec, Andrejov dedko, bol z toho veľmi dojatý. Prácu, ktorú mal Andrej spracovanú v elektronickej podobe, sme dali farebne vytlačiť, zviazať a darovali mu to s venovaním ako vianočný darček,“ prezradila. ,,Taký sa nedá nikde kúpiť.“
„V tomto projekte nešlo len o memorovanie historických faktov. Žiaci museli zosumarizovať vedomosti z histórie, pričom práve vďaka pátraniu po predkoch sa prepojili na regionálne dejiny,“ pokračuje Zdenka Boldišová. „Práve malé dejiny rodín tvoria aj históriu miest a tie zase národa,“ dodala s tým, že Matúš Sedliak vytvoril zo svojej práce rodinnú kroniku, ktorú si dal zviazať do podoby knihy.
„Dalo mi to zabrať. Robili sme na tom niekoľko mesiacov, ale výsledok stál za to. Moja kronika má asi šesťdesiat strán a som na ňu hrdý,“ povedal Matúš Sedliak.
„Najťažšie na tom bolo zohnať všetky informácie, najmä tie o starších generáciách. Napríklad svojich prarodičov som už nezažil, tak som sa na nich vypytoval starých rodičov,“ dodal Andrej Nárožný.
