BANSKÁ ŠTIAVNICA. Pred pár dňami si svet pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Pri tejto príležitosti sa v Evanjelickom kostole v Banskej Štiavnici uskutočnilo Čítanie z knihy mŕtvych.
„Ide o spomienkovú akciu na holokaust, ktorú tu robíme už štvrtý rok,“ informovala Beata Nemcová, riaditeľka Informačného centra mladých, ktoré podujatie organizovalo.
Reálna tragédia
„Čítanie z knihy mŕtvych je o pripomenutí mien, vzdaní holdu a úcty tým, ktorí zomreli počas holokaustu,“ vysvetlila Nemcová. Okrem čítania v kostole premietali fotografie z Banskej Štiavnice, ale aj celkovo zo Slovenska a sveta z tohto obdobia.
„Aby si ľudia spomenuli, že išlo o reálnu a nie fiktívnu tragédiu, ako sa nám niektorí pokúšajú vnútiť,“ povedala.
„Kedysi tu žila silná židovská komunita, ktorá sa v podstate vytratila,“ pokračovala. „Momentálne je tu už len jediný žijúci člen židovskej náboženskej obce. Jeho predkovia dokonca patrili k jej zakladateľom. Je ním Ladislav Welward, ktorý tu prečíta aj mená svojich príbuzných,“ povedala.
Beata Nemcová sa židovskej tematike venuje roky.
Podujatie sa doteraz vždy uskutočnilo v evanjelickom kostole. O katolíckom podľa Nemcovej ani neuvažovali.
„V období holokaustu pôsobil v Banskej Štiavnici katolícky farár, ktorý sa postavil na stranu agresora,“ zdôvodnila.
„Ak by tu bola funkčná synagóga, urobili by sme to tam. Momentálne je ale v súkromných rukách a verejnosti nie je prístupná. Takže inú možnosť nemáme,“ vysvetlila s tým, že priestor kostola sa jej zdá prijateľnejší ako sála v kultúrnom dome.
„Toto je predsa len duchovný stánok. A nemôžeme všetkých kňazov ani farárov hádzať do jedného vreca. Boli medzi nimi aj tí, ktorí pomáhali,“ dodala.
Pripomenuli si mená tých, ktorí holokaust neprežili.
Prišiel o väčšinu rodiny
Ladislav Welward je živým pamätníkom židovskej tragédie.
„Pamätám si aj časť tých mien, ktoré sme čítali,“ povedal. „Medzi nimi som mal príbuzných, ale aj mnohých priateľov a známych.“ Počas druhej svetovej vojny prišiel o väčšinu svojej rodiny.
„Stratil som tak brata, starých rodičov, skoro všetkých bratrancov a sesternice,“ vymenoval obete.
Napriek tomu, že v súčasnosti býva v Banskej Bystrici, do Štiavnice sa vracia často.
„Na toto mesto som nezanevrel. Aj keď niekedy je to dosť zložité,“ pokračoval. „Ľudia sa vždy delia na dve skupiny. Na dobrých a menej dobrých, aby som bol jemnejší,“ podotkol.
„Na všetkých tých dobrých spomínam s láskou. Pomáhali nielen mne a mojej rodine, ale aj ostatným Židom,“ hovorí.
„Viem však aj o tých, ktorí nás udávali. Je ťažké sa na to spätne pozerať, pretože niektorí boli moji profesori, aj rovesníci, o ktorých som predtým nevedel, že niečoho takého sú schopní.“
Ladislav Welward prišiel počas druhej svetovej vojny o mnohých príbuzných.
To, že holokaust dokázal prežiť, pripisuje šťastiu. „Aj so starou mamou som sa v Štiavnici dlho schovával v jednej pivnici, potom nás udali. Ako malý chlapec som mal rýchlejšie nohy a stihol som ujsť. Zachránili ma dobrí ľudia. Žiaľ, starej mame sa to nepodarilo a skončila v masovom hrobe v Kremničke,“ priblížil tragické udalosti.
V masovom hrobe, v obci Nemecká, skončil aj jeho sedemnásťročný brat.
„Rodičia síce prežili, ale otec, lekár, dva roky po vojne umrel na následky koncentračného väznenia.“
Sviečku pred kostolom zapálil aj Ladislav Welward. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Väčšina zahynula v koncentrákoch
Pred rokom 1938 žila v Banskej Štiavnici židovská komunita s počtom približne 738 ľudí.
„Niektorí tesne pred vojnou emigrovali, no väčšina z nich tu zostala. Takmer všetci potom zahynuli v koncentračných táboroch,“ vysvetlila Beata Nemcová, ktorá sa touto tematikou zaoberá už niekoľko rokov.
„Vrátilo sa ich odtiaľ len okolo 25. Všetci, okrem jedného, vzápätí odišli do iných miest či štátov,“ povedala.
(ešte)
