NOVÁ BAŇA. Historické hodiny zo súkromnej zbierky Mirona Mihaliča môžete vidieť v Pohronskom múzeu, kde ich výstava potrvá do 3. marca. Múzeu zapožičal 80 exponátov od vreckových, náramkových hodín cez historické budíky až po nástenné a stĺpikové hodiny.
Inšpirovala ho manželka
Meno Košičana Mirona Mihaliča má grécky pôvod, na čo je patrične hrdý.
„Miron bol grécky sochár, ktorý vytvoril známu sochu Diskobolos,“ vysvetlil zberateľ, ktorý má v obľube okrem historických hodín aj všetky možné starožitnosti.
„Od nábytku cez porcelán až po fajky,“ vymenoval. K hodinám sa vraj dostal úplnou náhodou.
„Inšpirovala ma manželka. Pochádza z rodiny, kde takéto hodiny boli samozrejmosťou. Zbierame ich spolu už viac ako tridsať rokov,“ vysvetlil. „V mojom okruhu známi vedia, že som fanatik,“ povie na rovinu. „K vzácnym kusom sa teda dostávam aj cez priateľov, ktorí mi ich sami ponúkajú. Okrem toho sa prihováram starším ľuďom, ktorí sa chcú takýchto predmetov zbaviť. Navštevujem aj starožitníctva, blšáky a burzy,“ hovorí o svojich zdrojoch.
Postupne si vytvoril širokú zbierku, v ktorej dominuje päť kusov zlatých hodiniek na retiazke.
„Z tejto série sa mi najviac páčia hodinky s poľovníckym motívom, nosievali sa na krku. Majú francúzsky pôvod a pochádzajú z 18. storočia. Nie sú síce funkčné, ale majú estetickú hodnotu,“ povedal.
Zbierku finančne nehodnotí
Zvláštnou kategóriou sú v jeho zbierke budíky. Väčšina z nich bola vyrobená vo Švajčiarsku v 19. storočí a fungujú dodnes.
Na výstave v Novej Bani možno vidieť aj hodiny Biedermeier z rokov 1820 až 1850. Svoje miesto tam majú tiež nástenné secesné hodiny, exemplár blízky obdobiu baroka, stĺpikové či rôzne rámové hodiny.
Za najvzácnejšie, ktoré vlastní, však zberateľ považuje obrazové hodiny.
„Majú najväčšiu peňažnú, aj umeleckú hodnotu. Vyrobili ich začiatkom 19. storočia v Rakúsku,“ vysvetlil. „Doma mám aj mimoriadne vzácne klasicistické hodiny,“ podotkol.
Svoju zbierku však finančne nehodnotí. „Moje hodiny by som nikdy nepredal. Sú pre mňa životnou potrebou, nutnosťou. Jednoducho sa ich nemôžem len tak zbaviť,“ tvrdí.
Nakoniec však priznáva, že najbližšia mu je jeho zbierka fajok.
„Zodpovedá to mužskému naturelu. Mám ich asi 400, pričom najvzácnejšie sú z morskej peny,“ povedal.
Do bytu Mihaličovcov sa všetky ich vzácne predmety nezmestia. „Návštevy u nás sa vraj cítia ako na Krásnej Hôrke. Len je to, samozrejme, v oveľa menších priestoroch. Pre nedostatok miesta máme teda niečo u dcéry a niečo v depozitoch múzeí,“ dodal.
