ŽIAR NAD HRONOM. Žiar má ťažkosti so živelným množením psov v osade Pod Kortínou. Z voľne sa pohybujúcich zvierat majú strach terénni sociálni pracovníci a boli aj jedným z dôvodov, prečo pošta v lokalite vlani na jar skončila s doručovaním.
„Doručovateľky sa tam báli chodiť. Raz dokonca jeden z tamojších psov na našich zamestnancov zaútočil,“ zdôvodnila krok Bela Lisáková, vedúca oddelenia komunikácie Slovenskej pošty.
Zo psov majú strach aj terénni sociálni pracovníci.
Aktivistka: Kortína zásobuje psami široké okolie
V uplynulých dňoch na situáciu opäť upozornilo občianske združenie Súcit a pomoc.
„Osada zásobuje túlavými psami nielen mesto, ale aj priľahlé obce. Ak by sa na mieste hromadne vykonal kastračný program, rapídne by sa znížil počet psov v žiarskom útulku,“ myslí si členka združenia Mária Hricová.
„Pred časom sa nám podarilo urobiť kastrácie všetkým sučkám v lokalite Šášovské Podhradie – Píla, kde žije niekoľko rómskych rodín. Po zákroku sme ich vrátili späť majiteľom. No keď sme tam boli naposledy, už mali nové šteniatka spod Kortíny,“ spomenula.
„Naša práca tak vyšla nazmar. Kým sa radikálne nezasiahne Pod Kortínou, nič sa nezmení,“ domnieva sa.
Tvrdí, že s ponukou spolupráce pri odchytoch a sterilizáciách sa už obrátili na žiarsku mestskú políciu aj na prevádzkovateľa mestského psieho útulku. „Zatiaľ ale nijako nezareagovali. Samospráva by pred kritickou situáciou nemala zatvárať oči."
Pôvodné riešenie prevádzkovateľ útulku vzdal
To, že deväťdesiat percent psov v žiarskom útulku pochádza z osady Pod Kortínou, potvrdzuje aj jeho prevádzkovateľ, občianske združenie Strážni anjeli.
S plánom nárazového riešenia v podobe sterilizačného programu prišlo ešte vlani. Pôvodným termínom, ktorý sa však nenaplnil, bola minulá jeseň. Dnes už o podobnom zásahu hovoria členky združenia ako o utópii.
„Keď sme o tom uvažovali, mysleli sme si, že nebude problém vysvetliť obyvateľom osady, že im psíky vezmeme a po sterilizácii vrátime späť. Je to však komplikovanejšie. Komunikácia s nimi nie je jednoduchá.“ zhodnotila Martina Vrtáková.
Tvrdí, že nárazové riešenie preto nie je možné. „Budeme tam priebežne chodiť a spoločne so sociálnymi pracovníkmi s tamojšími majiteľmi psov hovoriť. Ak sa nám podarí vziať odtiaľ jediného psa za mesiac, vykastrovať ho a vrátiť ho späť, bude to úspech."
Obáva sa, že ani hromadný zásah by nepriniesol želaný efekt. „Psy totiž často pochádzajú od množiteľov, ktorí sa tým živia. Ak sa im vrh nevydarí, predajú šteniatka lacno hocikomu,“ zdôvodnila, prečo v nelegálnej osade možno stretnúť aj čistokrvných yorkširov, šarpejov, francúzskych buldočkov či samojeda.
Všetky dospelé jedince, ktoré prejdú útulkom, však podľa Vrtákovej kastráciu podstúpia ešte pred adopciou. Ročne podľa nej ide o desiatky zvierat.
Zvieratá sa Pod Kortínou pohybujú voľne, často vo svorke.
Samospráva program financovať nehodlá
O probléme vie aj mesto, o odchyt túlavých psov sa totiž stará mestská polícia. Samospráva ale kastračný program v nelegálnej osade financovať nehodlá.
„My ako mesto nemôžeme vykonávať takéto zásahy. Nemáme pracovníkov, ktorí by sa mohli zaoberať len rozmnožovaním psov v osade Pod Kortínou,“ zareagoval hovorca mesta Martin Baláž.
„Je neprijateľné, aby to bolo založené na tom, že samospráva, respektíve Žiarčania, budú platiť za kastráciu psov pre ľudí, ktorí k tomu pristupujú nezodpovedne.“
Nekontrolované množenie psov tak zrejme vyrieši iba zánik osady, o ktorom sa hovorí v súvislosti s výstavbou kontajnerového bývania pre tamojšie rodiny. Či sa projekt niekedy podarí uskutočniť, je zatiaľ otázne.
