Pondelok, 28. november, 2022 | Meniny má Henrieta

Posledného novobanského mlynára pritiahla k práci vôňa

Emil Manda rád spomína na obdobie, keď chodil zaprášený od múky. Dnes patrí k jedným z posledných mlynárov na Slovensku.

„S nikým by som nemenil,“ hovorí posledný novobanský mlynár.„S nikým by som nemenil,“ hovorí posledný novobanský mlynár. (Zdroj: EVA ŠTENCLOVÁ)

NOVÁ BAŇA. Emil Manda pred pár dňami oslávil krásnych 90 rokov. Posledný novobanský mlynár sa stále drží v dobrej kondícii. Ešte pred piatimi rokmi aktívne lyžoval a doteraz mu výborne slúži pamäť. Rád spomína na obdobie, keď jeho domovom a pracoviskom bol novobanský mlyn.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako ste sa dostali k svojmu remeslu?

- Pochádzam z Turca, z malej dedinky Dražkovce. Vychodil som päť ľudových tried a potom dva roky meštianky. Ísť niekde za učňa bol vtedy problém. Otec bol šafárom na veľkostatku, kde chovali asi 50 dojníc, ovce a kone. Moji bratia tam robili spolu s ním. Ako chlapec som ich pri práci rád pozoroval a zo dva razy som išiel s bratom s plným vozom obilia do mlyna v Košťanoch. Keď som tam vošiel, očarila ma vôňa, ktorá sa ním šírila.

SkryťVypnúť reklamu

Takže vás nalákala výrazná aróma.

- Áno, ale zaujal ma aj hukot strojov, všetko sa tam hýbalo. Jednoducho sa mi to zapáčilo a vypýtal som sa tam za učňa.

To bolo také jednoduché?

- Ani nie. Záujem o to remeslo bol veľký a mlynár nemohol mať viac učňov ako tovarišov. Kým som sa tam dostal, čakal som takmer rok.

Ako dlho ste sa v mlyne učili?

- Tri roky, po ktorých nasledovali skúšky. Robil som ich v Žiline, kde mlynári mali svoj cech. Dostal som osvedčenie ako mlynársky pomocník.

Čo nasledovalo potom?

- Išiel som na takzvanú vandrovku. Chodil som z mlyna do mlyna, kde mi dávali jedlo a nocľah. Keď sa mi niekde zapáčilo a potrebovali ma, zostal som.

Ale to už asi za normálnu mzdu, či nie?

- O plate sa vtedy ešte nehovorilo. Najskôr sme sa navzájom oťukávali a keď videli, že zo mňa niečo bude, dohodli sme sa. Takto som prešiel tri mlyny, až som napokon zakotvil v Drietome. Odtiaľ som narukoval na vojnu.

SkryťVypnúť reklamu

Mali ste tak nútenú pauzu. Chýbalo vám vtedy mlynárčenie?

- Veru áno. Keď som sa v roku 1945 vrátil domov, hneď som sa začal obzerať po nejakom mlyne. Nakoniec sa vyskytol jeden na Sliači, vtedy to boli Rybáre. Pôsobil som tam asi šesť rokov, medzičasom som sa oženil. Potom prišlo najhoršie obdobie, keď všetko znárodňovali. V mlyne som zostal sám, bez majiteľov. Viedol som ho asi dva roky, kým sa banskobystrické riaditeľstvo nerozhodlo usídliť práve tam. Potrebovali to uvoľniť a špekulovali, čo so mnou.

Museli ste odtiaľ odísť?

- V Stredoslovenskom kraji bolo v tom čase asi 104 mlynov. Začali mi hľadať miesto, ale povedal som, že do hocijakého rapotáka nepôjdem. Ponúkali mi Lučenec, Ľubietovú, prešli sme hádam šesť mlynov.

Nakoniec ste sa rozhodli pre novobanský. Čím si vás získal?

SkryťVypnúť reklamu

- Cez starý drevený most sme prišli pod kostol a neďaleko stála zánovná budova. Vnútri čistučko, dobré zariadenie, pekná vodička, sem tam rákosie, húf rýb. Bol to najlepšie zariadený mlyn v celom šírom okolí. Problém som mal len s bytom, ktorý nebol k dispozícii. Zo Sliača som tam dochádzal na motorke asi pol roka, chodil som na týždňovky.

Začiatky ste teda mali ťažké.

- Byt sa časom uvoľnil a prišla za mnou aj manželka. Veľa som sa naučil od pôvodného majiteľa, Rakúšana, ktorý v ňom podľa regúl už nemohol byť vedúcim.

Čo všetko vaša práca obnášala?

- Človek k tej robote musel mať vzťah. Keď sme toho mali viacej, išlo to vo dne, v noci. Na hodiny som sa nepozeral. Keď prichodili Vianoce, alebo Veľká noc, vždy sme mali viac roboty ako vo všedné dni. Okrem toho som musel udržiavať v poriadku aj všetky stroje. Sám som ich opravoval. Napriek tomu, že som stále chodil zaprášený, zamúčený, s nikým by som nemenil.

Koľko druhov múky ste mleli?

- Štyri. Hrubú, teda grísovú, ďalej hladkú, takzvanú štrúdľovku, potom chlebovú a kŕmnu čiernu. Zvyšok, asi 18 percent, už boli otruby.

Na aký pohon váš mlyn fungoval?

- Nebolo dôležité, či to ťahala voda, alebo elektrina, na kvalite múky sa to neodrážalo. Tu sme však mali pohon na vodu, aj elektrinu.

Dokedy ste tam pôsobili?

- Do úplnej likvidácie koncom šesťdesiatych rokov. Postupne vznikali jednotné roľnícke družstvá a začali sa tam vyrábať kŕmne zmesi. Zostal som tam pracovať aj naďalej, ale už to bolo o niečom úplne inom.

Vašou vášňou je aj turistika. Vraj ste v okolí Novej Bane vymurovali nejednu studničku.

- Odjakživa ma bavilo potulovať sa po horách. S nebohým kamarátom Lackom Foťkom sme chodievali na Rovienku. Spravili sme tam pútač, lavičku, upravili studničku. Tiekla tam prebytočná voda z rezervoára. Vyložili sme to kameňmi, škáry upchali machom.

Jeho vášňou je aj turistika. FOTO: JOZEF RUSŇÁK

Koľko ste ich celkovo vymurovali?

- Asi tak do pätnásť. Medzi nimi napríklad pod Inovcom a na Kajlovke. Najvyššie položená, kde bolo treba vyniesť aj cement a ostatný materiál, je na Struhárovom válove. Je to prameň, ku ktorému chodili na vodičku robotníci z kameňolomu.

Ako vysoko je položený?

- Zhruba sedemsto metrov. Čistučká, studená voda ako ľad vytekala z tých skál a strácala sa v kameňoch. Rád som chodieval aj k Johanskej studničke.

Asi to bola dosť náročná záľuba. Najmä na čas.

- Chodieval som sa tam vyžívať po robote. Vždy keď som skončil, sadol som do Trabanta a hybaj hore.

Dokonca ste si v prírode spolu s kamarátom urobili aj saunu. Ako vyzerala?

- Z Johanskej studničky tečie voda do Suchého potoka, ktorý pramení na Kostivrchu. Na maličkom ostrovčeku sme mali niečo ako indiánsky vigvam. V strede sme vymurovali pec z kameňa, v ktorej sme vždy zakúrili. Keď sa to poriadne rozhorelo a veľmi nedymilo, obtiahli sme to celtovou plachtou. Vedľa tiekol potok, z ktorého sme si do hrnca naberali vodu a polievali rozhorúčené kamene. Takto sme si vytvárali paru. Tam, kde z výšky vytekala voda, som spravil drevený žliabok. Používali sme to ako sprchu. Potôčik sme prehradili, aby sa voda zdvihla a keď nám bolo veľmi horúco osviežili sme sa v nej.

Slúži tá sauna dodnes?

- Žiaľ, niekto to objavil a jedného dňa, keď sme tam prišli, sme to našli zdemolované. Ale studnička sa zachovala dodnes.

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  2. Univerzita Komenského v Bratislave: Výzva prijatá!
  3. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  4. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť
  5. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  6. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz.
  7. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Statute of limitations in consumer relations
  2. As prices rise, purchasing the right office is essential
  3. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  4. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  5. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  6. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste
  7. Štátne rezervy uvedú nový systém pomoci v krízových situáciách
  8. 7 prekvapení, ktoré prináša bývanie v Helenkách
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 27 008
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 7 937
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 843
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 039
  5. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 680
  6. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 220
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 033
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 791

Blogy SME

  1. Jarmila Halgasova: NIE, NEDOSTATKY V PPA NIE SÚ LEN POZOSTATKOM BÝVALEJ VLÁDY
  2. Aliancia NIE RAKOVINE: Sviatok darovania #GivingTuesday
  3. Štefan Vidlár: Empatický lekár
  4. Viktor Pamula: Nové byty a zeleň v Spišskej Novej Vsi ?
  5. Jozef Javurek: Medzi nebom a zemou
  6. Richard Medal: Manuál 21 pomáha vychovávať občiansky rozhľadených mladých ľudí
  7. Mária Križanová: Matematka a matikári
  8. Zuzana Diová: Hodnotenie, to nie sú iba známky!
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 085
  2. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 089
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 5 936
  4. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 5 077
  5. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 007
  6. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 645
  7. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 889
  8. Jana Melišová: V závoji hmly 3 785
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


2 h

Výber TOP športových správ z regiónov.


25. nov
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


25. nov
Kino Vatra v Novej Bani už filmy roky nepremieta. Oživiť by ho mohol projekt, v ktorom je zahrnutý dataprojektor a plátno, na ktorom by sa mohli filmy premietať.

Miestnosť premietačov v mestskom kine je ako z dobového filmu.


25. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Chce motivovať aj ďalších.


25. nov

Podmienky sú podľa nich otrocké.


24. nov

Polícia vyhlásila pátranie po 32-ročnom mužovi.


25. nov

Podujatie na Mierovom a Štúrovom námestí pripravilo mesto po dvojročnej prestávke.


TASR 26. nov

Blogy SME

  1. Jarmila Halgasova: NIE, NEDOSTATKY V PPA NIE SÚ LEN POZOSTATKOM BÝVALEJ VLÁDY
  2. Aliancia NIE RAKOVINE: Sviatok darovania #GivingTuesday
  3. Štefan Vidlár: Empatický lekár
  4. Viktor Pamula: Nové byty a zeleň v Spišskej Novej Vsi ?
  5. Jozef Javurek: Medzi nebom a zemou
  6. Richard Medal: Manuál 21 pomáha vychovávať občiansky rozhľadených mladých ľudí
  7. Mária Križanová: Matematka a matikári
  8. Zuzana Diová: Hodnotenie, to nie sú iba známky!
  1. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 085
  2. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 089
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 5 936
  4. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 5 077
  5. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 5 007
  6. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 645
  7. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 889
  8. Jana Melišová: V závoji hmly 3 785
  1. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  2. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  3. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  4. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  6. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  7. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 50. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 2/3, prvý polrok 1929

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu