Streda, 21. február, 2018 | Meniny má Eleonóra

Posledného novobanského mlynára pritiahla k práci vôňa

Emil Manda rád spomína na obdobie, keď chodil zaprášený od múky. Dnes patrí k jedným z posledných mlynárov na Slovensku.

„S nikým by som nemenil,“ hovorí posledný novobanský mlynár.(Zdroj: EVA ŠTENCLOVÁ)

NOVÁ BAŇA. Emil Manda pred pár dňami oslávil krásnych 90 rokov. Posledný novobanský mlynár sa stále drží v dobrej kondícii. Ešte pred piatimi rokmi aktívne lyžoval a doteraz mu výborne slúži pamäť. Rád spomína na obdobie, keď jeho domovom a pracoviskom bol novobanský mlyn.

Ako ste sa dostali k svojmu remeslu?

- Pochádzam z Turca, z malej dedinky Dražkovce. Vychodil som päť ľudových tried a potom dva roky meštianky. Ísť niekde za učňa bol vtedy problém. Otec bol šafárom na veľkostatku, kde chovali asi 50 dojníc, ovce a kone. Moji bratia tam robili spolu s ním. Ako chlapec som ich pri práci rád pozoroval a zo dva razy som išiel s bratom s plným vozom obilia do mlyna v Košťanoch. Keď som tam vošiel, očarila ma vôňa, ktorá sa ním šírila.

Takže vás nalákala výrazná aróma.

- Áno, ale zaujal ma aj hukot strojov, všetko sa tam hýbalo. Jednoducho sa mi to zapáčilo a vypýtal som sa tam za učňa.

To bolo také jednoduché?

- Ani nie. Záujem o to remeslo bol veľký a mlynár nemohol mať viac učňov ako tovarišov. Kým som sa tam dostal, čakal som takmer rok.

Ako dlho ste sa v mlyne učili?

- Tri roky, po ktorých nasledovali skúšky. Robil som ich v Žiline, kde mlynári mali svoj cech. Dostal som osvedčenie ako mlynársky pomocník.

Čo nasledovalo potom?

- Išiel som na takzvanú vandrovku. Chodil som z mlyna do mlyna, kde mi dávali jedlo a nocľah. Keď sa mi niekde zapáčilo a potrebovali ma, zostal som.

Ale to už asi za normálnu mzdu, či nie?

- O plate sa vtedy ešte nehovorilo. Najskôr sme sa navzájom oťukávali a keď videli, že zo mňa niečo bude, dohodli sme sa. Takto som prešiel tri mlyny, až som napokon zakotvil v Drietome. Odtiaľ som narukoval na vojnu.

Mali ste tak nútenú pauzu. Chýbalo vám vtedy mlynárčenie?

- Veru áno. Keď som sa v roku 1945 vrátil domov, hneď som sa začal obzerať po nejakom mlyne. Nakoniec sa vyskytol jeden na Sliači, vtedy to boli Rybáre. Pôsobil som tam asi šesť rokov, medzičasom som sa oženil. Potom prišlo najhoršie obdobie, keď všetko znárodňovali. V mlyne som zostal sám, bez majiteľov. Viedol som ho asi dva roky, kým sa banskobystrické riaditeľstvo nerozhodlo usídliť práve tam. Potrebovali to uvoľniť a špekulovali, čo so mnou.

Museli ste odtiaľ odísť?

- V Stredoslovenskom kraji bolo v tom čase asi 104 mlynov. Začali mi hľadať miesto, ale povedal som, že do hocijakého rapotáka nepôjdem. Ponúkali mi Lučenec, Ľubietovú, prešli sme hádam šesť mlynov.

Nakoniec ste sa rozhodli pre novobanský. Čím si vás získal?

- Cez starý drevený most sme prišli pod kostol a neďaleko stála zánovná budova. Vnútri čistučko, dobré zariadenie, pekná vodička, sem tam rákosie, húf rýb. Bol to najlepšie zariadený mlyn v celom šírom okolí. Problém som mal len s bytom, ktorý nebol k dispozícii. Zo Sliača som tam dochádzal na motorke asi pol roka, chodil som na týždňovky.

Začiatky ste teda mali ťažké.

- Byt sa časom uvoľnil a prišla za mnou aj manželka. Veľa som sa naučil od pôvodného majiteľa, Rakúšana, ktorý v ňom podľa regúl už nemohol byť vedúcim.

Čo všetko vaša práca obnášala?

- Človek k tej robote musel mať vzťah. Keď sme toho mali viacej, išlo to vo dne, v noci. Na hodiny som sa nepozeral. Keď prichodili Vianoce, alebo Veľká noc, vždy sme mali viac roboty ako vo všedné dni. Okrem toho som musel udržiavať v poriadku aj všetky stroje. Sám som ich opravoval. Napriek tomu, že som stále chodil zaprášený, zamúčený, s nikým by som nemenil.

Koľko druhov múky ste mleli?

- Štyri. Hrubú, teda grísovú, ďalej hladkú, takzvanú štrúdľovku, potom chlebovú a kŕmnu čiernu. Zvyšok, asi 18 percent, už boli otruby.

Na aký pohon váš mlyn fungoval?

- Nebolo dôležité, či to ťahala voda, alebo elektrina, na kvalite múky sa to neodrážalo. Tu sme však mali pohon na vodu, aj elektrinu.

Dokedy ste tam pôsobili?

- Do úplnej likvidácie koncom šesťdesiatych rokov. Postupne vznikali jednotné roľnícke družstvá a začali sa tam vyrábať kŕmne zmesi. Zostal som tam pracovať aj naďalej, ale už to bolo o niečom úplne inom.

Vašou vášňou je aj turistika. Vraj ste v okolí Novej Bane vymurovali nejednu studničku.

- Odjakživa ma bavilo potulovať sa po horách. S nebohým kamarátom Lackom Foťkom sme chodievali na Rovienku. Spravili sme tam pútač, lavičku, upravili studničku. Tiekla tam prebytočná voda z rezervoára. Vyložili sme to kameňmi, škáry upchali machom.

Jeho vášňou je aj turistika. FOTO: JOZEF RUSŇÁK

Koľko ste ich celkovo vymurovali?

- Asi tak do pätnásť. Medzi nimi napríklad pod Inovcom a na Kajlovke. Najvyššie položená, kde bolo treba vyniesť aj cement a ostatný materiál, je na Struhárovom válove. Je to prameň, ku ktorému chodili na vodičku robotníci z kameňolomu.

Ako vysoko je položený?

- Zhruba sedemsto metrov. Čistučká, studená voda ako ľad vytekala z tých skál a strácala sa v kameňoch. Rád som chodieval aj k Johanskej studničke.

Asi to bola dosť náročná záľuba. Najmä na čas.

- Chodieval som sa tam vyžívať po robote. Vždy keď som skončil, sadol som do Trabanta a hybaj hore.

Dokonca ste si v prírode spolu s kamarátom urobili aj saunu. Ako vyzerala?

- Z Johanskej studničky tečie voda do Suchého potoka, ktorý pramení na Kostivrchu. Na maličkom ostrovčeku sme mali niečo ako indiánsky vigvam. V strede sme vymurovali pec z kameňa, v ktorej sme vždy zakúrili. Keď sa to poriadne rozhorelo a veľmi nedymilo, obtiahli sme to celtovou plachtou. Vedľa tiekol potok, z ktorého sme si do hrnca naberali vodu a polievali rozhorúčené kamene. Takto sme si vytvárali paru. Tam, kde z výšky vytekala voda, som spravil drevený žliabok. Používali sme to ako sprchu. Potôčik sme prehradili, aby sa voda zdvihla a keď nám bolo veľmi horúco osviežili sme sa v nej.

Slúži tá sauna dodnes?

- Žiaľ, niekto to objavil a jedného dňa, keď sme tam prišli, sme to našli zdemolované. Ale studnička sa zachovala dodnes.


  1. NEHODY: Rizikovým je hlavný ťah Žiarom. Fenoménom sa stáva Banská Štiavnica 369
  2. FOTO: Na žiarskom námestí zasahovali hasiči, na balkóne začal horieť popolník 270
  3. ROZHOVOR: Brankárka Kvaková odložila betóny do pivnice 190
  4. V kláštore v Hronskom Beňadiku vynovia nádvorie a strechu 151
  5. V Žiari zvažujú viac mestských policajtov 117
  6. Viktor Budinský posilou Baníka 97
  7. Vo Svätom Antone horel dom. O strechu nad hlavou prišli dvaja ľudia 95
  8. Psychiatrická nemocnica v Kremnici má nového riaditeľa 60
  9. Dedinke známej pre štále sa dostalo veľkej pocty od cechu gajdošov (+FOTO) 46
  10. Palisády v centre Novej Bane sa dočkajú výsadby. Miestni ich dnešnú podobu kritizujú 33

Najčítanejšie správy

Žiar

NEHODY: Rizikovým je hlavný ťah Žiarom. Fenoménom sa stáva Banská Štiavnica

Nehôd v žiarskom regióne bolo rekordne málo, ich následky však boli závažné.

FOTO: Na žiarskom námestí zasahovali hasiči, na balkóne začal horieť popolník

Žiarski hasiči použili na Námestí Matice slovenskej plošinu.

ROZHOVOR: Brankárka Kvaková odložila betóny do pivnice

Monika Kvaková je v prípade potreby pripravená pomôcť žiarskemu hokejovému klubu.

V kláštore v Hronskom Beňadiku vynovia nádvorie a strechu

Rekonštrukciu bude tento rok biskupstvo financovať z vlastných zdrojov a z peňazí z ministerstva kultúry.

V Žiari zvažujú viac mestských policajtov

Jedným z dôvodov sú aj cyklohliadky. Tie síce v meste pred rokmi zaviedli, no počas posledných dvoch rokov ste ich v uliciach stretnúť nemohli.

Blízke regióny

Nevideli ste ho? Polícia vydala zatykač na Daniela (28) z Prievidze (+FOTO)

Hľadaný sa mal dopustiť trestného činu poškodzovania cudzej veci.

AKTUALITA: Polícia vyzýva ľudí, aby pomohli objasniť lúpež v Leviciach

Muž s kapucňou na hlave napadol ženu kúsok od centra a rušného nákupného strediska.

Polícia prosí o pomoc: Hľadá sa Viktória (17) z Prievidze!

Policajti z Prievidze žiadajú občanov o pomoc pri pátraní po nezvestnej mladistvej osobe.

Príbor a toaletný papier pacienti do bystrickej nemocnice nosiť nebudú. Všetko dostanú v základnom balíčku

Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta sa pustila do dvoch projektov, ktorých cieľom je zvyšovanie spokojnosti pacientov.

Nákupný košík aj plno plastov. Okolie Handlovky je znečistené odpadkami (+FOTO)

Odborníci nahromadené odpadky v toku rieky vnímajú zatiaľ ako estetický problém.

Všetky správy

Slováci prehrali s USA aj druhýkrát a na olympiáde končia

Slovenskí hokejisti dostali päť gólov.

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Bola som dezorientovaná. Nevedela som, či mám vôbec o niečo bojovať, hovorí Anastasia Kuzminová.

Babráci. Fanúšikovia majú právo sa hnevať

Olympijská správa o stave slovenského hokeja.

Hokej - Program, tabuľky, skupiny - Zimná olympiáda 2018 (ZOH 2018)

Hokejový turnaj sa začína v stredu 14. februára 2018. Slovensko doň vstúpi zápasom proti Olympijským športovcom z Ruska.