KOPERNICA. Na víťaznú Olympiádu v Soule Jozef Pribilinec spomína rád.
„Mojou tvrdou drinou bolo víťazstvo dosiahnuteľné. Ten pocit sa nedá opísať slovami, to musí človek zažiť. V hlave sa mi premietajú slová ako hrdosť, satisfakcia, spolupatričnosť,“ povedal.
Pocitu víťazstva sa odmeny nevyrovnajú
Olympijské zlato sa stalo vrcholom jeho celoživotného snaženia. „Najkrajší pocit je, keď má športovec česť počuť na stupni víťazov národnú hymnu. Samozrejme, príjemné sú aj odmeny, ktoré športovec zinkasuje za každý úspech. Pocitu víťazstva však nesiahajú ani po päty,“ pokračoval.
Športové výsledky dostávajú do povedomia celú krajinu. „Reklamu, akú robí športovec na medzinárodnom podujatí svojím úspechom, nespraví len tak hocikto. Na športovanie však musí mať aj podmienky,“ pripomenul.
Talent majú aj chudobnejší
Tvrdí, že v socializme bolo o mládež z finančnej strany postarané, preto nemala čas na drogy.
„Starostlivosť o mládež je v súčasnosti katastrofálna, štát celú túto generáciu vyhodil na ulicu,“ podotkol. „Vôbec im nevytvára podmienky, preto uprednostňujú internet, drogy a nemajú žiadny pohyb. Následne na to musí vysypať veľké peniaze na prevenciu a tie sú minimálne dvakrát väčšie,“ rozhorčuje sa.
Mládež sa podľa Pribilinca nemení, je stále rovnaká. „Ide však o to, ako si ju vyformujeme a nasmerujeme a čo z nej chceme mať. Ak jej nezabezpečíme prostriedky, prichádzame o veľké množstvo talentov. Väčšina rodín na to, aby zabezpečila svojmu dieťaťu základné vybavenie, či už sú to chrániče, hokejka, výstroj alebo prilba, nemá,“ tvrdí. „Nájdu sa aj solventnejší, čo na to majú, talent však môžu mať aj deti zo sociálne slabších rodín,“ uzavrel so slovami, že ak chceme, aby budúca generácia športovala, musíme s tým niečo robiť.
Úspechy Jozefa Pribilinca:
1979 – juniorský svetový rekordérom na 10 km
1979 – juniorský majster Európy
1979 – 10. miesto – Svetový pohár na 20 km v Eschborne (Holandsko)
1980 – 20. miesto – Olympijské hry na 20 km v Moskve (Rusko)
1982 - 2. miesto – Majstrovstvá Európy v Aténach (Grécko)
1983 – 2. miesto – Majstrovstvá sveta Helsinky (Fínsko)
1983 – 1. miesto – Svetový pohár Barcelona (Španielsko), Bergen
1986 – 1. miesto – Majstrovstvá Európy Stuttgart (Nemecko)
1987 – 2. miesto – halové majstrovstvá Liévine (Francúzsko)
1987 – 2. miesto – Halové majstrovstvá – Indianapolis (USA)
1987 – 2. miesto – Majstrovstvá svete Rím (Taliansko)
1988 – 1. miesto – Olympijské hry Soul (Južná Kórea)
