KREMNICA. Na svojej unikátnej knihe pracovala Daniela Bednářová päť rokov.
„Keď poviete slovo Kremnica, každého hneď napadne baníctvo a mincovníctvo. Ich dejiny sú spracované, už tam asi ani nie je čo objaviť. Kuchyni a vareniu tej doby sa však nikto nevenoval,“ vysvetlila, prečo sa rozhodla bádať práve v tomto smere.
V nemčine, aj maďarčine
„Žijeme v čase, keď si naše babky či prababky ešte mnohé pamätajú. Lenže po ich odchode by sme sa z oblasti stravovania nič nedozvedeli,“ pokračuje autorka knihy.
„Chodila som teda po domácnostiach starších ľudí a zbierala som od nich všetky informácie a staré, zažltnuté recepty. S tými som mala najviac roboty. Aby som ich vôbec dokázala prečítať, všetky som najskôr na tmavo poprefocovala,“ približuje systém svojej práce. „Viaceré boli písané v nemčine, aj maďarčine. V slovenčine ich zaznamenávali nárečím. Trošku ma mrzí, že v knihe je to upravené do spisovnej podoby. Keby sa to publikovalo v pôvodnom jazyku, pôsobilo by to autentickejšie,“ myslí si.
Mäso mali len ojedinele
Kniha je rozdelená na dve časti. Prvá je venovaná histórii kuchyne a jej zariadeniu. V jednotlivých kapitolách opisuje riady, špajzu, zásoby potravín, ale aj móresy baníkov. Sú tam však tiež časti venované pôrodu, deťom a krstinám. V druhej už nasledujú samotné recepty. Medzi nimi aj na lekváre, med, liečivé kvapky a zaváraniny.
„Najstaršie sú od panej, ktorá sa narodila okolo roku 1879. Požičala mi ich jej nevesta.“
Najobľúbenejším baníckym jedlom vraj boli bryndzové halušky, ktoré si chlapi so sebou nosievali aj na šichtu. „Robievali ich tiež s vajcom, alebo len čisté,“ podotkla.
Banícke gazdinky pripravovali väčšinou múčne jedlá, no najčastejšie používali zemiaky.
„Robili ich na všetky možné spôsoby. Varené, pečené, fučku,“ spomenula klasické jedlá z tradičnej suroviny.
„Mäso, väčšinou varenú hovädzinu, si dopriali veľmi ojedinele. Jedli ho len v nedeľu, aj to nie každú.“
Nedostatok mäsa však niektoré rodiny riešili slimákmi, alebo žabami. „Isté je, že sa neprejedali. Stravovali sa naozaj striedmo.“
Luxusné menu
Niektoré recepty Daniela Bednářová vyskúšala aj vo vlastnej kuchyni.
„Napríklad tie slimáky sú perfektné. Je s nimi síce veľa roboty, ale výsledok stojí za to,“ tvrdí. „Chutia ako kuracie pečienky.“
Okrem tejto špeciality robila aj jablkové palacinky, chlebovú či pohánkovú tortu alebo pudingy, ktoré zvykli variť až hodinu a pol.
Banícke rodiny väčšinou pripravovali jednoduché jedlá, z ktorých sa však dá vytvoriť veľmi pestré menu.
„Dá sa povedať, že až luxusné,“ smeje sa. „Napríklad ako predjedlo mohli podávať plnené slimáky. Následne cibuľovú polievku, zemiakovú fučku s opraženými kolieskami mrkvy, k tomu vyprážané žabacie stehienka. Dezertom bol čierny puding s lekvárom a so šodó,“ povedala.
