LÚČKY. Na jednej zo svojich prechádzok objavila Magdaléna Hričáková vzácnu starožitnosť.
„Išla som popod horu, keď som si všimla, že zo zeme trčí niečo kovové. Najskôr som sa zľakla, že je to nejaká zabudnutá munícia z vojnových čias. Keď som sa ale prizrela lepšie zistila som, že ide o vrchnák nejakej nádoby,“ hovorí.
Stále má výbornú chuť
Po vykopaní predmetu sa ukázalo, že pod zemou sa ukrývala dvadsaťlitrová konva na mlieko, ktorá však obsahovala horský med.
„Keďže konva bola celá hrdzavá, najskôr sme ju ako tak vyčistili. Našli sme na nej známku s rokom výroby 1930,“ povedala.
„Konvy s týmto logom prestali vyrábať práve v tom roku. Podľa toho odhadujem aj obdobie, z ktorého med pochádza,“ vysvetlila. Konvu s rovnakým logom vraj našla aj na internete.
„Na aukcii ju vydražili za 700 eur,“ poukáže na jej hodnotu. „Takže vzácny je nielen med, ale aj obal,“ povedala.
„Napriek tomu, že je to zahrdzavené, vrchnák sa dá otvoriť veľmi ľahko,“ vraví a zároveň nám to aj predvedie. Vzápätí nás vyzve, aby sme z medu ochutnali.
„Je vynikajúci, veď skúste,“ podotkla. Využijeme teda príležitosť a zo „starožitného medu“ si trošku naberieme na špičku lyžičky. Musíme uznať, že je naozaj výborný.
„Prešiel rozbormi v Bratislave, Ružomberku, aj v Žiari. Ukázalo sa, že je hypoalergénny, bez akýchkoľvek závad,“ tvrdí.
Zakonzervované zlato?
„Plánujeme ho rozdať alergikom, ktorí nemôžu konzumovať klasický med,“ pokračovala. „Ale niečo si necháme aj pre seba,“ usmieva sa.
„Keď sa minie, určite na dne niečo nájdeme. Med je konzervant, preto si myslím, že sú tam ukryté šperky, alebo zlato, nejaké mince napríklad,“ hovorí. Len tak by podľa nej med predsa nikto nezakopal. Napriek tomu je trpezlivá a o jeho preliatí do iných nádob neuvažuje.
„Strovíme ho postupne, prekvapenie na spodku teda uvidíme neskôr,“ dodala so slovami, že med tam zrejme nechali nemeckí starousadlíci, ktorí v povojnovom období utekali z okolitých obcí do Nemecka. Pre svoj „poklad“ sa už potom nikdy nevrátili.
