Nelegálny zber parožia trápi majiteľov lesov. Za tým, čo je pre niektorých vášňou či zdrojom informácií o populácii zveri v revíri, iní často vidia ľahký zárobok.
KREMNICA. Nábytok, lustre, gombíky či rukoväte poľovníckych zbraní – to všetko sú predmety vyrábané z jelenieho parožia.
Výkupná cena tejto suroviny sa dnes pohybuje medzi ôsmimi až desiatimi eurami za kilogram.
Zver prenasledujú v snehu
Práve vidina zisku je pre mnohých motívom, prečo počas dní a nocí hľadajú v lesoch parožie, ktoré jelene zhodili. Zväčša bez povolenia.
„S fenoménom nelegálneho zberačstva sa stretávame už roky,“ potvrdzuje riaditeľ Mestských lesov Kremnica Karol Mutňanský.
Medzi najhoršie prípady patria podľa jeho slov tí, ktorí nedokážu rešpektovať žiadne pravidlá a k tejto činnosti ich motivuje až nekontrolovaná vášeň alebo snaha zarobiť si.
„Často nemajú zábrany, do lesa idú v noci a miesta kŕmenia presvecujú baterkami, až kým zver nevyduria,“ charakterizuje niektorých zberačov.
Spomína si na situácie, keď dokázali zver prenasledovať v hlbokom snehu dlhé kilometre.
„Tá potom dostala zápal pľúc, alebo si pri úteku v zamrznutom snehu doráňala nohy, čo môže viesť až k smrti,“ vysvetľuje.
Zberateľov zaujímajú kuriozity
S niektorými „parohármi“ sa podľa Mutňanského dá dohodnúť. Akceptujú, kam a kedy môžu na zber vyraziť a majú platné povolenie, ktoré vydáva poľovný hospodár.
Takmer pravidelne sa však počas sezóny stretávajú aj s pytliactvom. „Tento rok riešime v spolupráci s Obvodným lesným úradom v Martine a s políciou v Turčianskych Tepliciach dva prípady nespolupracujúcich zberačov.“
Skúsený „parohár“ dokáže za sezónu, ktorá trvá od februára do apríla, nazbierať desať až pätnásť zhodov.
Zberateľsky sú podľa odborníka hodnotné najmä tie najväčšie, najdlhšie či najťažšie kusy. „Medzi vzácnosti patria rôzne abnormality, ktoré sa vyvinuli pri raste alebo pri hormonálnej či metabolickej poruche. Vznikajú tak zaujímavé deformácie,“ ozrejmuje šéf Mestských lesov.
Dôležitá spätná väzba o populácii
Pre užívateľa poľovného revíru má zber parožia úplne iný význam. Získava tak spätnú väzbu o populácii zveri, ktorú má v lesoch. V tých kremnických sa vlastným prehliadkam zhodov venujú už viac ako sedem rokov.
„Aktuálne takto monitorujeme asi stovku jeleňov. Zozbierané parohy odfotíme, zmeriame a vytvoríme z nich katalóg. Ten nám slúži ako pomôcka pri posudzovaní populácie komplexne, aj pri hodnotení vývoja konkrétnych samcov,“ hovorí.
Niektorých jeleňov tak už kremnickí lesníci poznajú dôverne a dokážu ich identifikovať na prvý pohľad.
„Keď máme údaje z niekoľkých rokov, ľahšie sa nám určuje, ktorý kus je ešte nádejný, ktorý je za zenitom alebo vhodný na ulovenie. Je to profesionálny prístup, nestrieľame na všetko, čo sa hýbe, ako sa o poľovníkoch hovorí,“ reaguje na názor časti verejnosti.
V spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene a so Stredoeurópskym inštitútom pre výživu zveri v Nitre zhodnocujú svoje výsledky aj na vedeckej úrovni. „Odborníci nám na základe našich poznatkov dokážu poradiť napríklad v oblasti výživy a prikrmovania zveri,“ spomenie.
Zber polícia kvalifikuje ako pytliactvo
Prípady nelegálneho zberu tento rok zatiaľ polícia v Banskobystrickom kraji nezaznamenala, v minulosti sa však s nimi stretla viackrát. Posudzuje ich ako pytliactvo.
„Tým, ktorí túto činnosť vykonávajú bez povolenia, hrozí až dvojročné väzenie,“ informuje o možnom treste krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová.
