PODHORIE. Ochotnícke bábkové divadlo v Podhorí vzniklo pričinením režiséra Jána Hižnaya, ktorý v obci chalupárčil. Bohaté skúsenosti zo svojej profesie odovzdal Jozefovi Beňovi, pod ktorého vedením domáci bábkoherci fungovali.
„Prvá hra, ktorú naštudovali, sa volala Botafogo. Nasledovali Zlatovláska, Popolvár najväčší na svete, Nič a Jánošík,“ povedala starostka Ľubica Kordíková.
Úrodný rok 1987
Bábkoherci z Podhoria sa zúčastňovali aj na okresných, krajských a republikových súťažiach, kde získali rôzne ocenenia.
„Z okresnej si v roku 1987 doniesli druhé miesto. Na Festivale záujmovo-umeleckej činnosti bábkarských súborov v Chrudimi takisto získali ocenenie,“ hovorí starostka.
Rok 1987 mali ochotníci v Podhorí „úrodný“. Ďalšiu cenu totiž dostal Jozef Beňo za réžiu bábkovej hry s názvom Nič.
„Žiaľ, v roku 1994 náhle umrel,“ podotkla. Štafetu po ňom nikto neprebral a bábkové divadlo v Podhorí zaniklo.
„Nenašli sme človeka, ktorý by sa mu tak zanietene venoval,“ konštatovala.
Ťažká manipulácia
V čase najväčšej slávy hrávali ochotníci z Podhoria bábkové divadlo vo všetkých okolitých dedinách a mestách.
„Mali veľké úspechy, ľudia sa na nich radi chodili pozerať. Predstavenia odohrávali v amfiteátroch a kultúrnych domoch,“ zaspomínala starostka.
„Pódium mali zakryté čiernou plachtou a herci, tiež oblečení v čiernom, manipulovali bábkami. Osvetlený bol len priestor, v ktorom nimi pohybovali,“ vysvetlila. Zároveň poukázala na náročnosť tejto činnosti. „Marionety sú dosť ťažké. Jedná má zhruba štyri kilogramy.“
„Najťažšie boli začiatky. Kým som sa bábky naučil ovládať, chvíľu to trvalo,“ hovorí Vladimír Kúšik, jeden z bývalých členov bábkohereckého súboru v Podhorí. „Dnes je problém zohnať niekoho, kto by sa tomu chcel venovať,“ potvrdil.
Sú v dobrých rukách
Starostku by potešilo, keby sa našiel človek, ktorý by bábkové divadlo v Podhorí „vzkriesil“.
„Musel by to byť zanietenec z tejto obce, ktorý si na to nájde čas. Lebo asi ťažko by sem niekto za tým dochádzal,“ povedala. „Marionety na to poskytneme radi, ale keďže majú svoju hodnotu, museli by na ne dávať veľký pozor,“ pripomína.
„Niekoľko kusov sme už zapožičali Ľudovej škole umenia v Banskej Štiavnici. Deti, ktoré sa bábkoherectvu venujú, sú pod dozorom, takže vieme, že naše marionety sú v dobrých rukách,“ dodala.
Viac fotografií nájdete v rubrike PRESS FOTO.
