V Banskej Štiavnici pokračujú v obnove židovského domu smútku. Opravia všetky vonkajšie omietky a doplnia štukové ozdoby.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. S ďalšou fázou obnovy takzvaného Ciduk hadin, domu smútku židovského cintorína v Banskej Štiavnici, začali pred niekoľkými dňami.
Oprášia pôvodnú výzdobu
Vonkajšiu podobu historického objektu chcú znovu oživiť podľa dochovanej fotografie zo začiatku 20. storočia.
„V tejto etape zrekonštruujeme všetky exteriérové omietky,“ povedala Beata Nemcová, ktorá sa záchrane banskoštiavnického židovského cintorína venuje už niekoľko rokov.
V niektorých miestach doplnia chýbajúce murivo. Vlhnutiu stien a ich ďalšiemu poškodzovaniu by mali zabrániť sanačné omietky. Zvyšné časti pokryjú špeciálne upravené vrstvy vápna, typické pre tento druh architektúry.
„Na budove by sa mali objaviť repliky pôvodnej štukovej výzdoby. Veríme, že sa nám podarí obnoviť aj niekdajší zuborez,“ upresnila.
Opravy sa dočká aj interiérová dlažba.
Projekt, ktorý dotáciou 30-tisíc eur podporila Nadácia VÚB, chcú ukončiť v októbri tohto roku.
V minulosti sa podarilo zrenovovať kupolovitú strechu domu smútku, vnútorné omietky a kované brány s opakujúcim sa motívom Dávidovej hviezdy.
Na budove reštaurátori obnovia pôvodné ornamentálne prvky. Fotografie z postupu prác nájdete na stránke www.zidovskycintorin.sk
Menný zoznam z roku 1938
Ciduk hadin tvoria dve miestnosti. Vo väčšej sa v minulosti uchovávalo telo nebožtíka a v jej strede stával pohrebný voz, v menšej bol kúpeľ, kde mŕtvy pred uložením do hrobu prešiel očistou.
Dnes tvorí vnútro pohrebných miestností inštalácia mapujúca históriu miestnej židovskej náboženskej obce a tabule, ktoré tam na pamiatku svojich predkov dali osadiť ich príbuzní.
Mementom má byť aj posledný zachovaný zoznam členov banskoštiavnickej židovskej komunity z roku 1938.
Väčšina z nich druhú svetovú vojnu neprežila, niektorí emigrovali.
Vo vnútri Ciduk hadin sú dnes informačné panely mapujúce históriu banskoštiavnickej židovskej obce a jej osud počas druhej svetovej vojny.
Pomohol by štatút pamiatky
Beata Nemcová sa obnovou zarasteného a z veľkej časti zdevastovaného cintorína začala zaoberať v roku 2007. Pod jeho záchranu sa za niekoľko uplynulých rokov podpísali najmä brigády študentov a ďalších dobrovoľníkov, dnes ju zastrešuje Informačné centrum mladých.
Snaha vrátiť pietnemu miestu jeho dôstojnosť sa však podľa Nemcovej nestretáva vždy len s pozitívnou odozvou.
„V uplynulej dobe sa v meste opäť mobilizujú skupinky neonacistov. Vlani poškodili šesť náhrobkov, z toho jeden doslova rozbili krompáčom,“ spomenula.
Napriek tomu chce so svojimi spolupracovníkmi v aktivitách smerujúcich k zdokumentovaniu zabudnutých okamihov histórie banskoštiavnických židov pokračovať.
Cintorín je súčasťou Slovenskej cesty židovského kultúrneho dedičstva a ročne ho navštívia tisícky ľudí.
Aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý chcú jeho záchrancovia získať pre areál štatút národnej kultúrnej pamiatky. Ďalší z motívov je pragmatickejší. „Bolo by oveľa jednoduchšie získavať peniaze na obnovu a starostlivosť oň. Väčšina grantov v tejto oblasti je totiž určená práve pre kultúrne pamiatky,“ vysvetlila Nemcová.
