ŽIAR NAD HRONOM. Po úspechu vlaňajšieho prvého ročníka zorganizovali nadšenci dvojkolesových „tátošov“ druhú Žiarsku motojazdu. Opäť zaznamenala masovú účasť, pričom prilákala zhruba tristo jazdcov.
Návrat do mladosti
„Trasa je zabezpečená ľuďmi, ktorí majú na sebe reflexné vesty. Všetky križovatky, cez ktoré pôjdeme, zablokujú a zastavia tam premávku,“ informovala motorkárka Beata Gáliková.
„Akciu sme vopred nahlásili mestu, ktoré o tom oboznámilo aj policajtov. Od tých sme vlani dostali pochvalu, že sme to zvládli na výbornú,“ povedala.
Jedným z najstarších jazdcov v Žiari bol domáci Alexander Paulík.
„Veru, 62 rokov nezapriem,“ prezradil svoj vek. „Aktívne sa jazde na motorke venujem asi tri roky. Ale už dávno predtým, koncom šesťdesiatych rokov, som mal Pioniera, neskôr Jawu,“ pokračoval. „Teraz mám Suzuki 800 Intruder a dá sa povedať, že som si ňou splnil sen.“
Vždy si vraj túžil zopakovať mladé časy a vhodná chvíľa na to prišla s odchodom do dôchodku.
„Zrazu som nevedel, čo s časom. Tak som si kúpil motorku,“ dodal.
Motorkári sa stretli na parkovisku pred takzvanými Kockami.
Alexander Paulík si dôchodok vychutnáva na motorke. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Na čele kolóny
Všetky motorky zrazu ich majitelia naštartovali a my sme prijali výzvu sadnúť si za chrbát jedného z nich. S Kamilom sme sa tak ocitli na čele kolóny, ktorá sa zo starého Žiaru presúvala asi 30-kilometrovou rýchlosťou na druhý koniec mesta.
Hromadný výjazd sprevádzalo trúbenie klaksónov a nadšene zdraviaci ľudia stojaci popri cestách. Mnohí zvedavci na jazdcov s úsmevom kývali rukami pozerajúc na nich zo svojich panelákových okien.
Jazda sa na výpadovke zo Žiaru trochu zrýchlila a pokračovala cez Dererák do Janovej Lehoty.
Medzi Slaskou a Kosorínom Kamil rukou naznačil, aby sme sa pozreli smerom na vedľajšiu lúku. Naskytol sa nám krásny pohľad na srnku pobehujúcu popri ceste.
Trasa viedla aj cez Slaskú. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Ukrajina je divočina
Kamil prešiel na motorkách už deväť krajín. Jednoduchú miniatúrnu mapku každej z nich má na svojej čiernej prilbe. Sen si splnil Alpami, v ktorých bol takto už trikrát.
„Ale veľmi zaujímavé je tiež Rumunsko, kde som navštívil aj Drakulov hrad Bran,“ povedal.
„Najväčšia divočina je však Ukrajina,“ podotkol. „Akoby sa tam zastavil čas. Mal som pocit, že som sa vrátil o dvadsať rokov späť,“ opísal svoj dojem z postsovietskeho štátu.
Naša jazda pokračovala do Lovče, Dolnej Trnávky, Dolnej Ždane a Hliníka nad Hronom, odkiaľ sme sa vrátili do Žiaru. Tam motorkári skončili na spoločnom posedení pri dobrej hudbe a kapustnici.
Po ceste okolitými dedinami sa opäť vraciame do Žiaru. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
