Niektorí Žiarčania si spomínajú na tajné obrady v kaplnke pod Šibeničným vrchom. V minulosti z nej zachránili vzácnu gotickú sochu, dnes je nevyužívaná. Mesto to chce zmeniť.
ŽIAR NAD HRONOM. Mesto plánuje do leta vytvoriť náučný chodník smerujúci ku kaplnke na úpätí žiarskeho Šibeničného vrchu.
Panely o histórii kaplnky
Sakrálna pamiatka zo začiatku 18. storočia, v ktorej sa v minulosti pravidelne slúžievali omše, už dnes svoj pôvodný účel neplní. Rekonštrukciou prešla v roku 1995, odvtedy však bez využitia postupne chátra.
„K miestu nazývanému Skalka v minulosti existovala turistická trasa, no postupne zarástla. V uplynulých dňoch ju vyčistili pracovníci technických služieb,“ hovorí Zuzana Čerťaská zo žiarskej radnice, ktorá so zámerom oživenie chodníka prišla.
Ďalšími krokmi by mali byť obnova turistických značiek a osadenie informačných tabúľ o histórii stavby.
O prípadnej renovácii kaplnky, či jej sprístupnení verejnosti aspoň vo forme občasných omší, chce mesto rokovať s jej majiteľom, rímskokatolíckou cirkvou.
„S ponukou na spoluprácu sme sa už obrátili na banskobystrickú diecézu,“ ozrejmuje Čerťaská.
K miestu sa viažu legendy
O pôvode Kaplnky navštívenia Panny Márie hovoria viaceré legendy.
Jeden zo zdrojov podľa Čerťaskej uvádza, že ju dal v rokoch 1709 až 1711 postaviť svätokrížsky farár František Hajnovič po návrate zo zajatia v Haliči, do ktorého upadol za protestovanie proti drancovaniu obyvateľstva Rákocziho vojskom. Iný spomína, že sa mu na Šibeničnom vrchu splašil kôň a zastal tesne na hrane rokliny, za čo kňaz poďakoval postavením kaplnky.
„Ďalšia verzia hovorí o vďake za to, že sa v tom čase Svätému Krížu vyhla morová epidémia, ktorá zasiahla krajinu,“ spomenie.
V minulosti miestni obyvatelia v kaplnke ďakovali za rôzne milosti, tradíciu mali pravidelné omše.
Tajné obrady a vzácna socha
V časoch totality, keď režim za prejavy viery verejne činných ľudí perzekuoval, sa v nej údajne konávali tajné cirkevné obrady.
„Ja si to nemôžem pamätať, ale moja mama mi povedala, že som tam bol pokrstený. Môj krstný otec dokonca pozná pár, ktorý tam kňaz za socializmu tajne zosobášil,“ potvrdzuje Žiarčan Peter.
Ďalšiu zaujímavosť pripomína v jednom zo svojich blogov miestny historik Richard Kafka. „V roku 1967 pri súpise pamiatok zaevidovali v kaplnke takmer 120 centimetrov vysokú sochu Madonny s dieťaťom z lipového dreva. Premiestnili ju tam z pôvodného gotického chrámu.“
Odborníci datujú sošku do prvej polovice 15. storočia a patrí podľa nich k významným dielam slovenskej gotiky.
Dnes je vlastníctvom Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Autor: iva
