ŠTIAVNICKÉ BANE. Škola vznikla v 80. rokoch 19. storočia pričinením významnej osobnosti miestneho duchovného a kultúrneho života, rímskokatolíckeho farára Jozefa Záhoru.
Práca pre štyristo ľudí
Keďže v druhej polovici devätnásteho storočia prežívalo baníctvo na Vindšachte krízu a ťažba rúd bola stále menej rentabilná a baníci nemali iné možnosti práce, využívali svoj voľný čas vyrezávaním figúrok, betlehemov, sošiek svätých a iných predmetov z dreva. Ich schopnosti si všimol práve Záhora a snažil sa ich využiť na zlepšenie ich finančnej situácie.
V apríli 1889 tak v obci vznikla prvá rezbáreň. Podľa historičky Márie Čelkovej bol Záhora na našom území už v druhej polovici 19. storočia zakladateľom prvých sociálnych podnikov a v čase najväčšieho rozkvetu zamestnával v Štiavnických Baniach asi 400 ľudí.
Drevené sochy rodákov
Na tradíciu rezbárstva nadväzuje v obci od roku 2004 nové podujatie Rezbársky deň. Vzniklo z podnetu vtedajšieho poslanca a dnešného starostu Stanislava Neuschla.
„Tento rok, 28. júla, nás čaká už deviaty ročník,“ hovorí. „Vždy sa u nás vystrieda asi dvadsiatka aktívnych rezbárov, ktorí návštevníkom ponúkajú svoje práce a navyše tvoria aj drevené monumenty pre obec,“ dodal.
Takým je napríklad socha s názvom Svätá Barbora či monument Obec v dreve, kde sa na jednom kuse dreva odvíja história baníckej dediny. Dielo vytvorilo desať rezbárov, absolventov kurzu z neďalekého Kolpingovho domu, ktorý od roku 2007 spravuje cirkevné združenie Kolpingovo dielo na Slovensku.
„V budúcnosti by sme chceli, aby rezbári vytvorili aj drevené sochy našich slávnych rodákov a osobností, ktoré tu žili,“ pripomína starosta. Jedným z prvých by mal byť známy astrológ Maximilián Hell.
