BANSKÁ BELÁ. Slavomír (38) a Karolína (41) Dlubačovci majú spolu dvoch synov, desaťročného Slávka a osemročného Miška. Z predchádzajúceho vzťahu má Kaja ešte dvoch starších. Do vlaňajšieho októbra rodina fungovala tak ako každá iná. Všetko sa však od základov zmenilo po vážnej príhode, ktorá postihla starostlivú matku.
Krvácanie do mozgu
Ako blesk z jasného neba. Tak by sa dal opísať okamih, ktorý prišiel minulý rok v jedno októbrové popoludnie úplne nečakane.
„Kaja mala krvácanie do mozgu. Prišlo to z ničoho nič. Mala vysoký tlak, čo sme dovtedy ani nevedeli,“ vysvetlil Slavomír, ktorý je teraz akýmsi hovorcom rodiny. Jeho manželka totiž po mozgovej príhode zostala na ľavú stranu ochrnutá a s vyjadrovaním má problémy. Následky má aj na očiach, pričom na jedno nevidí vôbec a druhé jej zaberá len veľmi slabo. To spôsobuje aj jej problémy pri pokusoch vstať z invalidného vozíka. Krúti sa jej hlava a stráca rovnováhu.
„To, že má vysoký tlak, netušila. Hlava ju nebolievala, nemala ani žiadne iné sprievodné javy. Zrazu jej praskla nejaká malilinká cievka a zrútil sa nám celý svet,“ povedal.
„Odpadla na chodbe. Ešte šťastie, že bol vtedy doma jej 17-ročný syn, ktorý hneď zavolal záchranku. Tá ju previezla do žiarskej nemocnice,“ pokračoval. „Keby tu zostala sama, už nežije,“ podotkol.
„Zachránili ju na poslednú chvíľu. To krvácanie bolo masívne, rozhodovala každá minúta.“ Následne pochválil prácu lekárov.
„Žiarske ARO je na výbornej úrovni. Sám som milo prekvapený, že napriek tomu, čo všetko sa o zdravotníctve hovorí, toto oddelenie funguje perfektne. Prístup lekárov a celého personálu je tam úžasný,“ tvrdí.
Peklo je slabé slovo
Zo začiatku vraj Karolíne lekári veľkú nádej nedávali.
„Nejaký čas bola v umelom spánku. Postupne, našťastie, začala sama dýchať,“ pokračoval Slavomír, ktorý ju vtedy navštevoval každý deň. Časom ju previezli do Banskej Štiavnice a následne absolvovala liečenie v Kováčovej.
Na slová, že jej mozgová príhoda priniesla v rodine radikálny zvrat, Kaja vehementne pritakáva.
„Peklo je na to slabé slovo,“ tvrdí jej muž. „Mesiac sme žili v neistote. Nevedeli sme, či vôbec prežije,“ opisuje najhoršie chvíle svojho života.
„Kaja je však silná a všetko to zvládla. Následky sú, ale veríme, že sa to ešte zlepší.“
Pri páde si poškodil miechu
Keď sa už zdalo, že rodina sa ako tak s nepriaznivým osudom vyrovnala, prišiel ďalší úder. Slavomír je živnostník a vždy sa snažil, aby deťom nič nechýbalo. Život v strese a obave o budúcnosť si vyžiadal svoju daň. Začiatkom apríla, pri opilovaní stromov lezeckou technikou, sa na ňom odrazilo psychické aj fyzické vyčerpanie.
„Spadol som z desaťmetrovej výšky priamo na betónové schody. Bola to sekunda. Dolámal som si rebrá a prepichlo mi pľúca. Je zázrak, že som prežil,“ hovorí.
Leteckí záchranári ho vrtuľníkom previezli do banskobystrickej nemocnice, kde ho hneď operovali. Pri páde sa mu ale poškodila miecha a teraz je tak ako jeho manželka odkázaný na invalidný vozík. Nestráca však nádej a o tom, že je silný bojovník, svedčí aj jeho sústredenie sa na blížiacu rehabilitáciu v Kováčovej.
„Nedám im tam pokoj, chcem sa postaviť na nohy,“ vraví rozhodne.
Najúžasnejšia žena na svete
Dlubačovcom sú najväčšou oporou ich mamy. „Zo začiatku mi veľmi pomáhala tá moja. Svokra pricestovala hneď nato, ako sa mi stal úraz. Ale chodievala sem aj predtým.“ Podporu však cíti z každej strany aj od cudzích ľudí.
„Normálne som nechápal, akí sú prajní. Slováci naozaj vedia mať súcit s blížnymi.“
Tým, čo bude ďalej, sa momentálne veľmi zaťažovať nechce.
„Keby som na to stále myslel, skončil by som na psychiatrii. Dôležité je, aby sme s manželkou držali spolu. Je to tá najúžasnejšia žena na svete,“ povedal s dojatím v hlase.
„Pre obidvoch je to ťažké, ale nie je možné, aby sme to nezvládli,“ hovorí presvedčivo. „Aj keď to už nikdy nebude také ako predtým, v prvom rade sa sústredíme na to, aby sme znovu mohli fungovať samostatne,“ spomenie spoločný cieľ.
„Živnosť som musel pozastaviť, ale ak sa dám dokopy, plánujem otvoriť chránenú dielňu. Chcem tam vyrábať takéto kresané kvetináče z kameňov,“ ukazuje na jeden, ktorý už stihol zhotoviť pred nehodou. „A vo dvore mám ešte kresanú ružu do skaly,“ dodal.
Kým sa Slavomír bude môcť vrátiť k práci, musia vyžiť z Karolíninho invalidného dôchodku. Liečebné náklady tiež nie sú lacnou záležitosťou, preto sa v Banskej Belej rozhodli pomôcť im finančnou zbierkou. Tí, ktorí chcú, im môžu prispieť ľubovoľnou sumou priamo na obecnom úrade.
