V týchto dňoch začala na obnove stredovekého Revišťa pracovať skupina nezamestnaných. V prvej fáze budú odstraňovať sutiny po minuloročnom páde časti hradieb.
ŽARNOVICA. Do obnovy hradu Revište sa v najbližších piatich mesiacoch zapoja aj nezamestnaní.
Stane sa tak vďaka projektu podporenému ministerstvom kultúry príspevkom takmer 30-tisíc eur.
„Skupina ôsmich ľudí začala s prácami dnes. Jeden z nich je zároveň členom nášho združenia, takže bude akýmsi koordinátorom ostatných,“ povedal v piatok Vladimír Černák zo Združenia na záchranu hradu Revište.
Odstránia zvyšky spadnutého múru
Hlavnou úlohou novej posily dobrovoľníkov bude odstrániť kamenie zo závalu, ku ktorému došlo vlani v auguste.
Zvyšky spadnutého hradobného múru vtedy zatarasili prístupovú cestu k ruinám.
„Na niektorých miestach sú skaly až do výšky jedného, dvoch metrov. Zával zaťažuje a ohrozuje aj vstupnú bránu, pod ktorou to postupne praská. To je prvé, s čím sa budeme musieť vysporiadať,“ zhodnotil predseda správnej rady združenia.
Vyčistenie areálu od sutiny by malo ukázať, ktoré miesta treba v budúcnosti ohradiť a zneprístupniť a naopak, ktoré by mohli slúžiť turistom ako vyhliadka.
Mnohí nerešpektujú zákaz a riskujú
Práve pre problémy s narušenou statikou múrov je dnes Revište pre návštevníkov uzavreté.
Mnohí však zákaz vstupu na hrad nerešpektujú, čím podľa Černáka riskujú úraz.
„Chodievajú tam desiatky ľudí, situácia je pritom vážna. Nikomu preto v súčasnej dobe neodporúčam hrad navštevovať. My sa samozrejme budeme snažiť, aby bol pre turistov skoro opäť bezpečný,“ naznačil jeden z cieľov združenia.
Možnosť privyrobiť si a pomôcť
Medzi nezamestnaných, ktorí na zrúcanine našli prácu, patrí aj František Kovár zo Starej Kremničky.
„Uvítal som možnosť privyrobiť si a zároveň pomôcť pri záchrane pamiatky,“ povedal.
Na brigádach v okolí Revišťa sa zúčastňoval už v minulosti, stal sa dokonca jedným z členov združenia na jeho záchranu.
Rozpadajúca sa ruina bez vlastníka
Združenie vzniklo na jar minulého roka so zámerom zviditeľniť chátrajúcu pamiatku a postupne sa pokúsiť o jej zakonzervovanie a obnovu.
Prvým krokom, bez ktorého by nemohlo pokračovať, bolo získanie majetkovo-právneho vzťahu k historickému objektu.
„Od decembra máme nájomnú zmluvu s Lesmi SR, ktorým patrí pozemok pod hradom. Samotná zrúcanina oficiálne nepatrí nikomu, na katastri nie je zapísaná, akoby ani neexistovala,“ spomenul komplikované vlastnícke vzťahy Černák.
„Je to pochopiteľné, s vlastníctvom preberá majiteľ aj zodpovednosť a isté povinnosti,“ dodal
Hrad na skalnom brale sa po prvýkrát v listinách spomína v roku 1331 ako kráľovský majetok.
