Nedeľa, 4. december, 2022 | Meniny má Barbora, Barbara

Správcovi kremnického času robia spoločnosť netopiere

Historický hodinový stroj vo veži katarínskeho kostola v Kremnici prináša jeho správcovi starosti aj radosť. Jaroslav Hric Matuška pozná všetky jeho tajomstvá.

Idú mi celkom presne. Smeje sa správca kremnických vežových hodín pozerajúc na zápästie.Idú mi celkom presne. Smeje sa správca kremnických vežových hodín pozerajúc na zápästie. (Zdroj: IVA ZIGOVÁ)

Historický hodinový stroj vo veži katarínskeho kostola v Kremnici prináša jeho správcovi starosti aj radosť. Jaroslav Hric Matuška pozná všetky jeho tajomstvá.

KREMNICA. K hodinám na veži nad Kremnicou, o ktoré sa už desať rokov stará Jaroslav Hric Matuška, vedie viac ako stotridsať schodov.

Kým po nich človek vyjde, poriadne sa zadýcha. „Kondička už nie je ako kedysi, takže na podlažiach musím odpočívať,“ komentuje výstup po točitom schodisku pracovník múzea mincí a medailí.

Premazať a doštelovať!

Miestnosť s hodinovým strojom je nad úrovňou vyhliadky, čo je posledné miesto, kam sa dostanú turisti. Od nej ju oddeľuje železná rampa a hrubé drevené dvere so zámkom.

Za nimi pravidelne pradie majestátny historický stroj. Pred trusom netopierov, ktorých vo veži a nad klenbou kostola žijú celé rodiny, ho chráni presklená skriňa.

„Mojou úlohou je dvakrát, trikrát do týždňa ho skontrolovať a ak treba premazať a doštelovať. Buď hodiny o polminútu, minútu podám dopredu, alebo ich na chvíľu zastavím, podľa toho, či utekajú alebo meškajú,“ pozerá spoza okuliarov na malý „pracovný“ ciferník na vrchole stroja a potom na svoje náramkové hodinky Jaroslav.

Súkolie s reťazami vydáva ďalej pravidelný zvuk, akoby sa ho drobný servis ani netýkal.

Historický hodinový stroj. Zložité súkolie treba pravidelne premazávať. FOTO: (51)

Veža priťahuje blesky

„Stred stroja je poháňaný asi 40-kilovým závažím, aj odbíjanie štvrť, pol, trištvrte, celá a odbíjanie jednotlivých hodín od jedna po dvanásť.

Kyvadlo je z dreva, pretože tento materiál najlepšie znáša výkyvy teplôt. Samozrejme, v mrazoch a pri vysokých teplotách, sa ani tak nedajú úplne obmedziť,“ vysvetľuje.

Kým v minulosti všetko fungovalo mechanicky, dnes chod zariadenia zabezpečuje elektromotor.

Doba sa prejavila aj inak. V minulosti Jaroslav kvapkal na súčiastky klasický olej na bicykel alebo na šijacie stroje, dnes používa silikónové mazivo do kopírok. „Účinok je ale ten istý,“ ubezpečuje.

Ľudia vonku práve počujú odbíjať desať hodín, zvon Ondrej zavesený o poschodie nižšie sa dal na pokyn do pohybu.

Poruchy stroja, ktorý po dlhoročnej odmlke ožil v 1992., sú zriedkavé.

„Je spoľahlivejší ako dnešné autá, ktoré sú stále v oprave,“ smeje sa správca kremnického času.

Vo veži pod spleťou trámov je ako doma. Rád počúva, ako sa pomedzi ne preháňa vietor. „Je krásne počuť, ako to píska a drevo praská.“

Keď však vonku zúri búrka, nie je mu všetko jedno. „Veža je v Kremnici najvyššia a doslova priťahuje blesky. Raz som tu bol, keď do nej udrelo, no našťastie to zvládla dobre,“ spomína.

Kremnické veže. Menšej sa v minulosti hovorilo Hodinová. Dnes túto jej funkciu prebrala vyššia, kostolná. FOTO: (51)

Naozajstný kumšt

Vzťah, ktorý za uplynulé roky Jaroslav Hric Matuška k vežovým hodinám získal, je silný.

„V každej dobe to môže robiť len jeden človek z mesta, som hrdý na to, že to zverili práve mne.“

Starostlivosť o kremnický čas je preňho starosťou aj radosťou.

„Vždy ma to niečo naučí, nejako ma to vymorduje, často tu musím zložiť doslova technickú matúru. Zároveň je to vždy o kumšte, ku ktorému sa človek musí dopracovať postupne,“ tvrdí.

Od naolejovaného stroja schádza späť ku kolegom z údržby múzea opäť spokojný. Hodiny odbíjajú presne.

ico

Od hlásnikov k hodinám

Čas v Kremnici odmeriavali v minulosti mestskí hlásnici a neskôr vežové hodiny.

KREMNICA. Takzvaní turneri, trubači či hlásnici, ktorí počas dňa informovali o aktuálnom čase, v hradnej veži doslova bývali. Aj dnes ich remeslo pripomína štylizovaná obytná miestnosť s posteľou či rumpál, s pomocou ktorého k nim dopravovali potraviny, v jej vrchných poschodiach.

Asi takto mohla vyzerať izba hlásnika. FOTO: IVA ZIGOVÁ

Pravdepodobne prvé verejné hodiny v meste umiestňuje historik Daniel Kianička na vežičku Kostola Blahoslavenej Panny Márie v centre Kremnice, ktorý už neexistuje.

„Potvrdzuje to maľovaná veduta niekedy z prvej tretiny 18. storočia“

Ďalšie hodiny boli v minulosti na takzvanej Malej alebo Prašnej bašte mestského hradu.

„Tá sa v 18. storočí začína označovať ako Hodinová veža , práve pre hodiny, ktoré na ňu v tom čase nainštalovali,“ vysvetľuje historik.

Neskôr pribudli hodiny aj na susednú vežu Kostola svätej Kataríny. „Vieme, že tam boli 1884., pretože existuje záznam, že v novembri tohto roku, keď kostol reštaurovali, na nich vymenili ručičky,“ hovorí Kianička.

Pohľadnice mesta približne z 20. rokov 20. storočia zachytávajú hodiny paralelne na oboch vežiach, v súčasnosti sú už len na vyššej z nich.

To, že ani dva hodinové stroje nezaručovali miestnym ľuďom znalosť presného času, ilustruje archívny notársky záznam z roku 1923. Časopis o dejinách Kremnice a okolia Kremnický letopis z neho parafrázuje: „Vežové hodiny meškávali približne o 15 minút, a tak dochádzalo nielen k všeobecným nedorozumeniam, ale aj k tomu, že župní úradníci neskoro prichádzali na úradné pojednávania, či dokonca zmeškali odchod spojov.“

Po sťažnostiach prikázal obecný notár strážmajstrovi, aby si každý deň na poštovom úrade zistil, aký je aktuálny stredoeurópsky čas, a informáciu ďalej tlmočil vežovým strážnikom, ktorí sa mali postarať o vežové hodiny, uvádza letopis.

(iva)

Najčítanejšie na My Žiar

Inzercia - Tlačové správy

  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 14 694
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 8 116
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 418
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 998
  5. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 351
  6. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 146
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 678
  8. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 325

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Meky 70.
  2. Irena Šimuneková: Hrad Revište a okolie
  3. Julius Kravjar: Slovensko – neprekonateľný inovátor po každých voľbách
  4. Matej Farkas: Výrastok
  5. Jan Kendera: Koniec roka 2022 v Katare?
  6. Jozef Ďanovský: Ako som si zažil workoholizmus
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIII - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 248 086
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 573
  3. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 767
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 3 570
  5. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 3 337
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 788
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 335
  8. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 2 213
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Ilustračná fotografia.

Od budúceho roka by mohli platiť desaťnásobne vyššiu daň z nehnuteľností.


TASR 2. dec
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


2. dec

Prvé zmienky o nej sú z 18. storočia.


TASR 1. dec
Ilustračné foto.

Je možné, že skipasy budú drahšie.


TASR 1. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nový grafikon prinesie zmeny. Spisujú petíciu.


2. dec

Na mieste zasahujú hasiči.


4 h

Vlády zdravotníctvo roky neriešia. Lekári ich k tomu museli prinútiť, hovorí doktorka a odborárka.


3. dec

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Meky 70.
  2. Irena Šimuneková: Hrad Revište a okolie
  3. Julius Kravjar: Slovensko – neprekonateľný inovátor po každých voľbách
  4. Matej Farkas: Výrastok
  5. Jan Kendera: Koniec roka 2022 v Katare?
  6. Jozef Ďanovský: Ako som si zažil workoholizmus
  7. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIII - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I.
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 248 086
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 573
  3. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 767
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 3 570
  5. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 3 337
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 788
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 335
  8. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 2 213
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu