Skupina študentov chce žiarskemu židovskému cintorínu, ktorý za posledné roky zarástol zeleňou, vrátiť dôstojnosť. Po osudoch svätokrížskych Židov pátrajú v matrikách aj v archívoch.
ŽIAR NAD HRONOM. Židovský cintorín Pod Šibeničným vrchom roky zakrýva hustý porast. To je zrejme hlavný dôvod, prečo mnoho miestnych o jeho existencii vôbec netuší.
Zmeniť to chcú žiarski gymnazisti v spolupráci so záujmovým združením venujúcim sa histórii mesta Castrum Susol.
V týchto dňoch začali na mieste brigádovať desiatky študentov.
K hrobom sa museli predrať
„Cintorín chceme obnoviť. Dnes začíname čistením od náletovej zelene,“ hovorí gymnazistka Dominika Brodová.
„Je to tu dosť zanedbané, všetko je to zarastené, pomníky sú pováľané, len pár z nich stále stojí, z niektorých sme našli iba časti,“ vysvetľuje, že k hrobom sa museli predrať cez kríky a tŕnie.
„Náš projekt sa zameriava najmä na informácie o židovských obyvateľoch z mesta, nielen z tohto cintorína, ale aj tých, ktorí boli odvedení do koncentračných táborov,“ dopĺňa ju spolužiačka Bianka Medvecká, s ktorou spoločne pátrali v archívoch, v matrikách a snažili sa spojiť aj s pamätníkmi.
V čase druhej svetovej vojny podľa dostupných dokumentov vo Svätom Kríži žilo viac ako 120 Židov. „Narátali sme trinásť rodín.“
Dnes sa v Žiari k židovskému náboženstvu oficiálne nehlási nikto.
Gymnazistky Bianka a Dominika pátrali po svätokrížskych Židoch v archívoch aj v matrikách.
Niektoré pomníky našli pováľané, z iných sa zachovali iba časti.
Mená chcú priradiť k ľuďom
K téme židovskej komunity a jej dejín dievčatá doviedla učiteľka dejepisu Zuzana Kohútová.
Tá rozlohu cintorína odhaduje na asi štyritisíc metrov štvorcových.
„Študenti zatiaľ našli viac ako dvadsaťpäť náhrobníkov, ale niektorí pamätníci tvrdia, že ich tu môže byť okolo šesťdesiat. Uvidíme, až keď ich odkryjeme,“ hovorí a dodáva, že neznáme mená z náhrobkov by chceli postupne priradiť k skutočným ľuďom.
„Zatiaľ nám to, čo sme našli v matrike, nekorešponduje s tým, čo sme objavili priamo na cintoríne, snažíme sa preto pátrať ďalej.“
Tento rok plánujú plochu odkryť, z náhrobkov odstrániť mach a zdokumentovať ich.
„Mnohé mená na nich sú v hebrejčine, takže, aby sme ich mohli dať preložiť, musíme mať kvalitné fotografie nápisov.“
Po odhalení cintorína, hodlajú pietne miesto oplotiť a v jeho blízkosti osadiť tabuľu s informáciami o ľuďoch, ktorí sú tam pochovaní.
K téme osudov svätokrížskej židovskej komunity doviedla študentov učiteľka dejepisu Zuzana Kohútová.
K hrobom sa dobrovoľníci museli najskôr predrať.
Pomoc sľubuje aj mesto
V budúcnosti by sa o dnes už historický cintorín mala starať Židovská náboženská obec Banská Bystrica v spolupráci s mestom Žiar nad Hronom a tamojším gymnáziom.
„Určite nie sme Kremnica ani Banská Štiavnica, toto mesto v podstate začalo vyrastať v päťdesiatych rokoch, predtým to však bol Svätý Kríž, takže by sme sa mali o svoje pamiatky, ktorých nie je až tak veľa, starať,“ hovorí viceprimátor Žiaru Peter Antal.
Mestské technické služby preto tento týždeň poskytli pomoc pilčíkov a magistrát sa chce na starostlivosti o pohrebisko podieľať aj v budúcnosti.
„Zrejme pravidelným čistením,“ potvrdzuje Antal. Sám si pamätá, ako sa v období jeho detstva dalo na cintorín bez problémov dostať.
„Neviem, prečo sa to nechalo tak zarásť, no som rád, že v meste sú ľudia, ktorí sa dokážu takto zaktivizovať,“ oceňuje snahu dobrovoľníkov.
Mesto chce aj v budúcnosti pomáhať pravidelným čistením.
Majú obavy z vandalizmu
Odhaliť túto časť histórie mesta sa aktivisti rozhodli napriek obavám z vandalizmu a reakcií extrémistov, s ktorými majú v uplynulých rokoch negatívne skúsenosti správcovia obnoveného židovského pohrebiska v Banskej Štiavnici.
„Vieme, že kým je ten cintorín skrytý, je v podstate istým spôsobom chránený. Nie všetky náhrobníky sú však mramorové, niektoré sú z pieskovca a o chvíľu by sa mohli úplne rozpadnúť,“ ozrejmuje Zuzana Kohútová, prečo sa napokon rozhodli konať.
„Samozrejme, že sa obávame. Práve preto chceme riešiť oplotenie. Verím, že decká, ktoré sem dosť často chodievajú, budú zároveň akýmisi neplatenými hliadkami.“
