ŽIAR NAD HRONOM. Škola rozhodcov funguje pod taktovkou Antona Ihringa, jej najmladšou ženskou členkou je 16-ročná Patrícia.
Ako ste sa dostali k rozhodovaniu, čo vás k tomu viedlo?
Vždy som chcela hrať futbal, no nikdy sa mi to nepodarilo. Najprv som nevyhovovala vekom, neskôr sa žiarske ženské mužstvo úplne zrušilo. Z tohto dôvodu mi otec navrhol, či by som sa na futbal nechcela pozerať z iného hľadiska, ako hráčka.
Mávate pred zápasom trému?
Hoci sa funkcii rozhodcu venujem vyše roka, vždy tam nejaká je. Najväčšiu trému mám vtedy, keď si uvedomujem dôležitosť zápasu.
Máte nejaký vzor?
Rozhodcovský vzor nemám. Každý je svojim spôsobom originálny, nerada by som sa podobala na niekoho. Vždy sa snažím dať do futbalu maximum, dúfam že to aj ďaleko dotiahnem.
Čo vás na futbale priťahuje a naopak odpudzuje?
Futbal ma baví, som rada, že sa môžem na futbal pozerať z iného hľadiska ako hráč. Odpudzujú ma však fanúšikovia, ktorí keď vidia, že na zápas prišla rozhodovať žena, hneď ma odpíšu. Trápia ma aj ich pripomienky, ktoré mi určite na sebavedomí nepridávajú.
S ktorým arbitrom sa vám najlepšie spolupracuje?
Jednoznačne je to Karin Paulíková, ktorá mi dala neskutočne veľa rád a pomohla mi, keď som to potrebovala. Rada by som išla v jej šľapajach, pretože ona si vo futbale už niečo odkrútila. Na druhej strane však viem, že ak chcem byť ako ona, potrebujem veľa praxe.
Ktoré stretnutie bolo pre vás najťažšie?
Nedelím zápasy na ľahké a ťažké, do každého vstupujem s cieľom podať kvalitný výkon. Možno som sa chcela ukázať v zápase posledného kola medzi Slaskou a Bzenicou, pretože tam bol môj otec.
Kam by ste sa chceli s rozhodovaním dostať?
Chcem to dotiahnuť najvyššie, ako sa bude dať. Samozrejme, uvedomujem si, že na to treba čas a hlavne veľa skúseností. Dúfam, že sa dostanem vyššie ako je prvá trieda.
