Náhrobok fajkára Karola Zachara po rokoch očistili od machu a lišajníka. Medzi ostatnými hrobmi na banskoštiavnickom cintoríne Frauenberg tak zasvietil bielou farbou.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Po tom, čo vlani trojhrob, v ktorom je pochovaný známy banskoštiavnický rodák Karol Zachar s manželkou a sestrou, zaradili medzi pamätihodnosti mesta, sa dočkal obnovy.
Zreparovali špáry a praskliny
„Očistili sme pomník, čím sa po rokoch oživila jeho pôvodná belosť, medenou farbou sme zrenovovali písmenká, odstránili sme lišajník a mach, ktoré sa roky tvorili na náhrobných doskách a na obrube hrobu,“ hovorí správca banskoštiavnických pohrebísk Miroslav Peťko. „Spolu so zreparovaním špár a prasklín išlo v podstate o celkovú rekonštrukciu,“ pokračuje.
Keďže hrob nebol zdevastovaný a kamenné časti neboli výrazne poškodené, jeho obnova patrila podľa Peťka k tým nenáročnejším, náklady na ktoré sa pohybujú rádovo v stovkách eur.
Peňazí na starostlivosť je málo
Zaradením miesta posledného odpočinku do zoznamu chránených hrobov prejavuje Banská Štiavnica podľa Peťkových slov úctu osobnostiam regionálneho, národného či svetového významu. Chráni však aj hroby umeleckej či architektonickej hodnoty.
Mesto, na ktorého území je až pätnásť cintorínov, sa v súčasnosti stará o 47 pamiatkovo chránených hrobov, čo znamená, že znáša všetky náklady na ich údržbu a opravy.
„Tento rok to bude z väčších opráv asi všetko, keďže ekonomická situácia je taká, aká je,“ hovorí Peťko o nedostatku prostriedkov na starostlivosť o mnohokrát vzácne historické pomníky.
Tajomstvo štiavničiek stráži múzeum
Karol Zachar bol zakladateľom najznámejšej dielne na výrobu hlinených fajok na Slovensku.
Takzvané štiavničky si svojou kvalitou získali dobré meno po celom svete, vyvážali sa do Ameriky aj do Afriky. Mali rôzne farby a tvary, objavovali sa na nich banícke motívy či reliéf Banskej Štiavnice.
Svojho zakladateľa, ktorý umrel v roku 1925, prežila dielňa o 24 rokov, keď definitívne zanikla.
Históriu a technológiu výroby štiavničiek odhaľuje aj jedna z expozícií Slovenského banského múzea v banskoštiavnickom Starom zámku.
Autor: iva
