KREMNICA. Do psychiatrickej nemocnice posielajú mnohí študenti ďakovné listy za pomoc v odbornej praxi, ktorú môžu ako budúci psychológovia zúročiť aj vo vlastnom živote.
„Ich účasť na psychoterapeutických skupinách je prínosom nielen pre pacientov, ale niekedy aj pre samotného terapeuta,“ povedal klinický psychológ Jindřich Cupák.
Pod tlakom ekonomickej reality
„Študenti sem chodia na prax už viac ako tridsaťpäť rokov,“ pokračoval. „Predtým to mali zadarmo. V súčasnosti sú pod tlakom ekonomickej reality povinní platiť za pobyt u nás každý deň 5 eur,“ vysvetlil.
„Počas svojho štúdia sa nám sem niektorí vracajú. Jedna študentka tu bola štyri roky po sebe.“ Tvrdí, že praktikanti sú pre neho niečo ako živá voda.
„Ja som sa stretával s dobrými učiteľmi. To, čo som v živote získaval desiatky rokov, sa tiež usilujem odovzdať ďalej.“
Praktikanti sú oživením celej skupiny aj podľa sestry Barbory Vavrovcovej, s ktorou psychológ vedie komunitu.
„Nechávame ich fungovať na úrovni, že sme si všetci rovní. Prichádzajú tak s vlastnými teóriami a zážitkami. Sú mladí, ich pohľady sú svieže, nové. Veľmi pomáha aj emočná angažovanosť, ktorá je u nich aktuálna,“ povedala.
Dostávajú spätnú väzbu
Momentálne v nemocnici praxujú Veronika Vaculčiaková a Kristína Chlebničanová z Trnavskej univerzity. Nad tým, že za to musia platiť, sa obidve len pousmiali.
„Nie je to suma, ktorú by som si nemohla dovoliť a za tie skúsenosti to určite stojí,“ tvrdí Veronika.
„Keďže v škole sa učíme viac menej teóriu, prišla som sem vidieť a zažiť to osobne,“ hovorí.
„To, čo sa učíme v škole, sa s týmito skúsenosťami a zážitkami nedá porovnať,“ pridala sa Kristína. „Dostávame tu spätnú väzbu, ktorá nám pomáha nadobúdať sebavedomie, ale aj zamýšľať sa nad tým, ako na ľudí pôsobíme,“ vysvetlila.
„Samozrejme, potrebujeme čas na zorientovanie sa. Chce to ešte dlhý osobnostný rozvoj a najmä veľa skúseností,“ pokračovala s tým, že celá prax dopadla nad jej očakávania.
„Mysleli sme si, že tu budeme len pozorovateľmi. Do všetkého nás však veľmi aktívne zapájali,“ pokračovala. „Hneď v prvý deň som sa zúčastnila rannej komunity a doktor Cupák mi na obed oznámil, že nasledujúcu rannú komunitu povediem ja. Hodil ma vlastne do vody a musela som plávať. Ale som mu za to vďačná,“ zhodnotila.
V obklopení pacientov z komunity.
Vybrali si správne povolanie
„Kristíne som veril a dopadlo to dobre. Pacienti boli spokojní,“ pochválil študentku doktor Cupák.
„Práca terapeuta je účinná len vtedy, keď ide o vzájomné pôsobenie medzi ním a pacientom,“ prízvukoval. „S ohľadom na to, akí ľudia sú v skupine, nemám strach, že by praktikant neobstál. Opakovane sme videli, koľko opory mu môžu pacienti poskytnúť,“ povedal. Psychiatria je podľa neho bežné medicínske odvetvie.
„Ľudia majú nárok prísť sem s tým, že o nich bude citlivo postarané. Nebudú šikanovaní, znehodnocovaní. Naopak, stretnú sa tu s pochopením a oporou. Je nám ľúto, že z psychiatrie majú obavy. Mala ich aj väčšina z tých, ktorí sú tu. Teraz ľutujú, že neprišli skôr, lebo by sa im mohlo skôr uľaviť.“
Pozitívne vníma prítomnosť budúcich psychologičiek aj klientka Katarína.
„Keď Kristínka prišla prvýkrát, práve sme mali na chodbe rannú rozcvičku. Nevedela som, kto to je a ona odložila svoju tašku a začala s nami cvičiť,“ spomína na prvé stretnutie. „Sú to milé, usmievavé dievčatá. Pôsobia na nás veľmi dobre, s každým sa porozprávajú. Vidno, že si vybrali správne povolanie,“ povedala.
