BANSKÁ ŠTIAVNICA. Hala železničnej stanice v Banskej Štiavnici, v ktorej sídli kultúrne centrum Banská St a nica Contemporary, má monumentálne rozmery. Čelná stena čakárne je plochou, ktorá tvorí východisko pre projektovú rezidenciu 6x9.
Unikátna príležitosť
„Pre autorov venujúcim sa súčasnej maľbe je rezidencia 6x9 unikátnou príležitosťou uchopiť tento monumentálny formát. Takmer nikto z umelcov mladšej generácie nemá možnosť rozrolovať si v ateliéri plátno o veľkosti 54 metrov štvorcových. Jeho nepraktická veľkosť je limitom, ktorý znemožňuje jeho ďalšie vystavovanie v slovenskom galérijnom prostredí,“ hovorí o projekte Svätopluk Mikyta z občianskeho združenia Štokovec, priestor pre kultúru.
„Tento rok sme vyberali z 19 prihlásených autorov,“ dodal.
Jemne kritický pohľad
Voľba tentoraz padla na Erika Šilleho, ktorý sa pri tvorbe v Banskej Štiavnici vrátil do svojho detstva.
„Vtedy ma fascinovali monumentálne maľby socialistického realizmu, ktoré nejakým spôsobom apelovali na prácu,“ povedal.
„Zobrazujem tu elementy z banskoštiavnického prostredia. Napríklad židovský cintorín, Nový zámok či štyri rastliny, ktoré sú endemické pre tento kraj. Sú to Šafran Heuffelov, Ľalia zlatohlavá, Žltohlav európsky a Nátržník biely,“ vymenoval.
„Nebude chýbať ani pracujúci ľud. Napríklad v podobe baníka, ktorý už pred sebou netlačí banský vozík, ale nákupný košík,“ pokračoval. „Je to môj pohľad, možno jemne kritický, na zmenu štiavnického prostredia,“ vysvetlil s tým, že ho zaujímajú veci, ktoré odtiaľ miznú.
Dominantnou na jeho plátne je líška, ktorá má oblečenie z krkavca.
„Dravce, ako sokol či orol, sa odtiaľto vytrácajú. Posunuli sa hlbšie do lesov, toto teritórium zapĺňajú krkavce a vrany. A keď som sem prichádzal pracovať, hneď po mojom odbočení z diaľnice som na ceste zbadal zrazenú líšku. Bol to môj vstup do tohto prostredia,“ vysvetlil, prečo siahol po takýchto motívoch.
Vyčítala mu zachmúrenosť
Prácu na banskoštiavnickej stanici vnímal ako veľkú výzvu. Dovtedy s takýmto obrovským formátom nemal žiadnu skúsenosť. Venuje sa síce veľkorozmernej maľbe, ale robí „len“ formáty dvakrát dva metre.
„Považoval som ich za veľké, no teraz sa v porovnaní s týmto scvrkli,“ podotkol. „Je to gigantická vec. Celý deň behám hore dole z lešenia, aby som s odstupom videl ako to vyzerá.“
Denne na stanici počas troch týždňov pracoval od deviatej rána do siedmej, ôsmej večer. Reakcie ľudí prechádzajúcich stanicou zažil rôzne.
„Pozitívne, aj negatívne. Minule sa tu zastavila jedna pani a vyčítala mi, že je to zachmúrené. Banská Štiavnica podľa nej predsa taká nie je. Každý má však svoj pohľad na vec,“ tvrdí.
„Cudzinci sú na prácu v priestore viac zvyknutí. Chodia sem aj domáci, ktorí sa na to prídu účelovo pozrieť,“ dodal.
Vystavuje doma i v zahraničí
Z prihlásených autorov, ktorí o trojtýždňovú rezidenciu prejavili záujem, vybrali tento rok projekt slovenského umelca Erika Šilleho (1978), ktorý je absolventom Vysokej školy výtvarných umení.
Erik Šille vystavuje doma i v zahraničí. Jeho práce sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Nitrianskej galérie, Wannieck Gallery a v ďalších zbierkach.
Monumentálna maľba Erika Šilleho vznikala na železničnej stanici v Banskej Štiavnici od 2.do 22. júla. V čakárni zostane pol roka.
„Potom pre ňu budeme hľadať iný priestor,“ hovorí. „Najviac sa obávam toho, že by sa to zrolovalo a odložilo niekde do rohu. Tak by moja energia, ale aj ľudí, ktorí to celé organizovali, odišla len tak preč.“ Vyzerá to ale tak, že jeho obavy sú zbytočné.
„Už sa mi ozvali záujemcovia, ktorí by to chceli mať vo svojom vlastníctve a niekam zavesiť. Sú to však náročné záležitosti, o ktorých nemôžem dopredu vedieť ako sa vyvinú,“ dodal.
(ešte)
