V Kremnici vzniklo Celkom malé múzeum vína. Dejinami kremnického vína, ktoré však dozrievalo v iných častiach Slovenska, vás prevedie majiteľ tamojšej vinotéky Martin Varhaňovský.
KREMNICA. Prehliadke novootvoreného Celkom malého múzea vína predchádza takmer vždy návšteva neďalekej Čiernej veže, ktorá je súčasťou kremnických hradieb.
Tá sa vypína priamo nad nádvorím vinotéky Biely bocian, ktorej sa už takmer desať rokov spoločne venujú Martin Varhaňovský a jeho manželka Zuzana.
Vo veži dozrievajú klobásy
„V minulosti v nej žili vojaci, ktorí mali na starosti obranu Kremnice, my ju máme v prenájme od mesta, staráme sa o ňu a odhaľujeme jej tajomstvá turistom,“ ukazuje Martin Varhaňovský dobovo zariadené prvé podlažie bašty s replikami stredovekých zbraní, ktoré vyrobili kremnickí kováči.
V miestnosti s veľkým stolom a dvanástimi stoličkami vo vzduchu cítiť dym. „V zime je tu strašne chladno, takže ju po decembrovej zabíjačke využívame ako sklad pre domáce údeniny. Bravčové a jelenie klobásky tu v pokoji dozrievajú,“ prezrádza a nám sa zbiehajú slinky.
Shooty sa do postele nezmestil
Vrchné poschodie na prvý pohľad pripomína historickú obdobu hodinového hotela. Hneď oproti vstupným dverám totiž prekvapí stará drevená dvojposteľ.
„Vzniklo to tak, že priateľ z Holandska plánoval v Kremnici svadbu a prejavil želanie stráviť vo veži svadobnú noc. Vtedy to bolo jedno veľké skladisko, ktoré sme týždeň pred jeho sobášom začali meniť na dobovú spálňu. Odvtedy tam visí kalendár s dátumom tejto pamätnej svadby,“ spomenie zaujímavosť.
V tej istej izbe sa neskôr počas jedného z ročníkov Kremnických gagov vyspal aj karikaturista denníka Sme Martin Shooty Šútovec. „Spal však krížom cez posteľ, keďže v tom čase bola výrazne kratšia, mala dĺžku iba 1,57 metra, neskôr sme ju predĺžili,“ smeje sa majiteľ vinotéky.
V Čiernej veži je dnes aj manželská spálňa.
Pivnice bohatých ringbürgerov
Vinotéka vznikla v decembri 2002, po tom, čo ho Martinov známy upozornil, že k tunajším pivniciam so stabilnou teplotou by sa veľmi hodilo práve podnikanie spojené s vínom.
„O víne som vedel, že je biele, červené, kyslé a sladké. Až študovaním literatúry som zistil, že je to ušľachtilý nápoj a treba sa k nemu podľa toho správať. Postupne sme spoznávali výrobcov a začali robiť ochutnávky. Vtedy sa mojimi učiteľmi stali priamo vinári,“ hovorí.
„Kým nájdete víno, ktoré vám vyhovuje, trvá to dlho. Chute sa potom menia s vekom, s počasím, aj s náladou.“ dopĺňa ho manželka Zuzana.
Návštevníkov Kremnice takmer vždy prekvapí, že by toto banské a mincovnícke mesto mohlo mať niečo spoločné s vínom, najmä preto, že historicky ležalo za pomyselnou hranicou v krajine, kde sa už viniču nedarilo.
Kremnické víno sa preto v minulosti pestovalo v novohradskej a tekovskej oblasti, kde bohatí kremnickí mešťania, väčšinou minciari alebo majitelia baní, takzvaní ringbürgeri s právom predaja vína a piva priamo od kráľa, vlastnili vinice.
Práve v pivniciach, kde toto víno pri teplote 15 stupňov pod gotickým meštianskym domom v Kremnici uskladňovali, vytvorili manželia Varhaňovskí múzeum vína.
Mangel ako v známom múzeu
„Najskôr sme to museli vypratať a vyčistiť. Zistili sme, že za socializmu to kvôli zatekaniu kompletne zaliali betónom. Odviezli sme ho odtiaľto v ručne rozbitých kusoch 37 ávií,“ hovorí o náročnej ceste k dnešnému stavu podzemia. Objav pôvodnej kanalizácie a kde-tu obnovené vápenné omietky dodali priestoru autentický vzhľad.
V pivnici, do ktorej sme zišli po sviečkami osvetlených kamenných schodoch, možno vidieť zariadenia a nástroje na výrobu vína.
„Máme tu originálne barikové sudy, v ktorých tento nápoj dozrieval, nádoby na plody, či už škopky alebo špeciálne tokajské putne na zber hrozienok s ušľachtilou plesňou,“ vymenúva odborník a predvádza zariadenia, z ktorých mnohé získal priamo od slovenských vinárov.
„Zvláštnosťou je nepochybne tradičný ručný mangel na bielizeň. Rovnaký majú v múzeu vína na svete Bodegas Vivanco v oblasti Rioja v Španielsku. Používal sa na žmýkanie vypraných filtračných vložiek zanesených kalom,“ pripomenie, čo majú spoločné najmenšie a najväčšie múzeum vína na svete.
Pribudnúť by čoskoro mali aj repliky historických streleckých terčov s motívmi oberačky a slávností vína.
Pod kamennými klenbami pivnice si turisti vychutnávajú aj sabráž, otvorenie fľaše šabľou s čepeľou ukovanou opäť v Kremnici. Tradícia napoleonských dôstojníkov sa tak stala obľúbenou atrakciou vinotéky a jej majiteľ ju okrem šable zvládne aj kávovou podšálkou.
V pivniciach pod meštianskym domom je pre skladovanie vína ideálna teplota. FOTO: (51)
Kremnica bude mať svoje vinice
Martin a Zuzana sa zhodujú, že ich úlohou je šírenie kultúry pitia vína a zoznamovanie ľudí s jeho slovenskou ponukou. Domáce vína sa podľa ich slov stávajú čoraz vyhľadávanejšími.
„Mojimi srdcovkami sú oblasti Mojmírovce a Tokaj. No dúfam, že raz ponúknem návštevníkom aj pravé kremnické víno,“ prezrádza svoj zámer pestovať vinič na kopci Grobňa nad Kremnicou, kde už pod vinicu kúpil pozemky, Martin Varhaňovský.
„Globálne otepľovanie hrá v môj prospech. Mám to predebatované aj so skúsenými vinármi, v zahraničí sú vinice bežné aj pri vyšších nadmorských výškach. Dôležité je, že tam od rána do večera svieti slnko, keďže je to južný svah.“
Dnes si uňho možno prezrieť aspoň vína venované kremnickým osobnostiam. Limitované edície s originálnymi etiketami dostali Johannes a Leopoldus, prvý kremnický komorský gróf a prvý kremnický richtár, ale aj prvá a posledná kremnická bosorka, Kristína a Dorota. Špeciálne víno venovala vinotéka aj kremnickým ringbürgerom.
Svoj vlastný nápoj má už niekoľko rokov aj Európsky festival humoru a satiry Kremnické gagy, ktoré na nádvorí vinotéky našli jednu zo svojich stálych scén.
