NOVÁ BAŇA. Hovorí o tom správa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko. Do výpočtu skóre finančného zdravia zahrnuli údaje za roky 2008 až 2011. Výsledné skóre mohlo dosiahnuť hodnoty -3 až +3, pričom vyššia predstavuje lepšie finančné zdravie.
Výsledok ako dobrá reklama pre mesto
Nezisková organizácia pridelila Novej Bani druhé najlepšie skóre. Podľa správy má výborné finančné zdravie so známkou +2,6. Prvú priečku získalo Kysucké Nové Mesto s celkovým skóre +2,7. Jeho dlh na jedného obyvateľa je síce 5 eur, ale Novú Baňu predbehlo v iných ukazovateľoch.
„Vnímame to ako jednoznačný dôkaz toho, že cesta, ktorú sme s poslancami mestského zastupiteľstva po voľbách nastavili, bola správna,“ reagoval na hodnotenie novobanský primátor Ján Havran.
Pozitívny výsledok pripisuje sprehľadneniu finančných tokov v meste, novému manažmentu a zodpovednému hospodáreniu vo všetkých organizáciách a podnikoch mesta.
„Tento výsledok je záväzkom. Zároveň výbornou reklamou pre naše mesto a naplnením ambície byť dobrým miestom pre život,“ dodal.
V desiatke najzadlženejších
Žiar nad Hronom má dlh na jedného obyvateľa 192 eur, pričom získal skóre +1. To znamená, že má dobré finančné zdravie.
V Kremnici je dlh na jedného obyvateľa 176 eur. Celkové skóre mesta predstavuje hodnotu +0,9 a jej finančné zdravie je dostatočné. Podobne sú na tom Banská Štiavnica a Žarnovica, ktoré dosiahli rovnaké skóre +0,8. Zadlženosť na obyvateľa predstavuje v Štiavnici 53 a v Žarnovici 16 eur.
Župkov je v rámci Slovenska po Bratislave – Devín druhou najzadlženejšou obcou. Dlh na jedného obyvateľa má 2 668 eur, pričom jeho celkové skóre má hodnotu -0,4.
V rebríčku desiatky najzadlženejších obcí sú aj Prenčov, ktorý obsadil piate miesto (dlh na obyvateľa 1 514 eur) a Hodruša-Hámre. Tej patrí v tomto rebríčku ôsma priečka (dlh na obyvateľa 1 170 eur).
Starosta: Občas treba ísť do rizika
„Na prvý pohľad to nepôsobí dobre, ale je to spôsobené investičnými akciami, ktoré sa v obci zrealizovali. Je v tom zarátaný Štátny fond rozvoja a bývania, takisto dotácie z ministerstiev,“ hovorí župkovský starosta Ján Tomáš.
„Na druhej strane tu ale pribudlo 64 bytov, máme nárast počtu obyvateľov, tým aj prísun podielových daní a dostatočný počet žiakov v škole,“ pokračoval. „Tie investície sú dlhodobejšieho charakteru, čiže návratnosť nie je krátkodobá,“ vysvetlil.
„Nárast podielových daní nám vykrýva splácanie úverov, pričom nám ešte niečo zostáva,“ tvrdí. Splátky majú podľa jeho slov vyrátané na obdobie od 12 do 25 rokov. „Pri nájomných bytoch je to až 30 rokov s tým, že splátky uhrádzajú nájomníci,“ podotkol.
„Menšie obce nemajú bez úverového zaťaženia šancu niečo robiť. V podstate by sme len prežívali. Niekedy sa jednoducho musí ísť aj do rizika,“ dodal.
