HORNÉ HÁMRE. Koč ťahaný koňmi viezol počas tohtoročnej žatvy gazdu, gazdinú, starostu a miestneho farára. Na ďalších dvoch vozoch sedeli rozospievané krojované skupiny s harmonikármi.
Viac ako storočná mláťačka
Sprievod pomaly prechádzal dedinou až k športovému areálu, kde už čakal lán vyzretej pšenice určený k ručnému koseniu.
Chlapi s dobre nabrúsenou kosou mohli začať. Atmosféru dotvárali zvuky harmoniky a spev žienok v kroji nielen z Horných Hámrov, ale aj susedného Župkova a Ostrého Grúňa. Hŕstky žnice ukladali na pripravený konopný špagát, kde ich chlapi uviazali do snopov a poukladali do krížov. Vrchný, takzvaný kňazový, smeroval do kostola.
Usušené snopy sa poukladali na pripravený voz ťahaný konským záprahom a prikrytý plachtou, aby sa zrno netratilo. Všetko sa zaviezlo k mláťačke staršej ako sto rokov.
Nasledovala ukážka mlátenia obilia ručnými cepmi, kde traja muži mlátili snopy na plachte. Vymlátené sa vysypalo do „rajtára“, kde sa zrno vyčistilo od pliev.
Takéto mlátenie trvalo v minulosti, podľa veľkosti pokosenej plochy, aj týždeň. Stávalo sa, že tuhý fajčiar porušil nepísané pravidlo a oheň bol na svete. Hámorskí hasiči ho však rýchlo zlikvidovali starou ručnou striekačkou.
Atmosféru dotvárali kroje a spev za sprievodu harmoniky.
Nehmotné kultúrne dedičstvo
Myšlienka pripomenúť si tradičnú žatvu sa zrodila v hlave Mariána Jobba pred tromi rokmi. Uskutočnili ju domáci dôchodcovia obohatení skúsenosťami pod patronátom vedenia obce.
„Robíme to pre zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva a pre našu mládež. Aby videla ako ťažko sa voľakedy žilo a ako sa s tým ľudia vedeli vyrovnať. Popritom všetkom boli družní a vedeli sa zabávať,“ povedal starosta Horných Hámrov Milan Mokrý. Aj keď už podľa jeho slov tradičné postupy hospodári bežne nepoužívajú, pretože ich nahradili mechanizmy, všetko bolo v réžii miestnych.
Na hornohámorskej Žatve nechýbali ani tradiční ľudoví remeselníci či možnosť zajazdiť si na koňoch.
Autor: jm
