NOVÁ BAŇA. Vyštudovala energetiku, no odjakživa ju to ťahalo k archeológii. Sen si splnila na univerzite v Londýne, kde momentálne pracuje na svojom doktoráte v tomto odbore. Archeologička Eva Jobbová sa v novobanskej knižnici podelila o svoje zážitky z výskumov v mayských oblastiach.
Najskôr ste vyštudovali energetiku. To je diametrálne odlišné od toho, čomu sa venujete dnes. Ako ste sa nakoniec dostali k archeológii?
- Zaujímala ma odmalička. Rozmýšľala som nad ňou už vtedy, keď som sa hlásila na vysokú školu prvýkrát.
Čo rozhodlo, že ste dali prednosť inému odboru?
- Fakultu s týmto zameraním otvárali len každý druhý rok, asi ani to nie. Bolo veľmi ťažké dostať sa tam. Navyše, tí, čo ju vyštudovali, väčšinou končili len niekde v múzeu. A keďže som mala strednú elektrotechnickú školu, bolo logické, že som pokračovala v niečom podobnom.
Technickú univerzitu ste úspešne dokončili, no archeológiu ste z hlavy nepustili.
- Áno. Išla som na študijný pobyt do Spojených štátov amerických, kde som si mohla vybrať, čo chcem študovať. Na Harvarde som si vyhliadla práve archeológiu.
Neskôr ste sa zamerali najmä na Mayov. Ako k tomu došlo?
- Rozprával nám o nich prednášajúci. Hovoril o ich civilizácii, kultúre a mňa to veľmi zaujalo. Preto som si v ďalšom polroku vybrala ako jeden z predmetov mayské hieroglyfy.
Zrejme ich aj celkom dobre ovládate.
- Je to jeden z najťažších písomných systémov, aké poznám. Dokážem ich čítať, samozrejme, nie perfektne. Väčšinou len jednoduchšie texty. Na gramatiku som zatiaľ krátka, ale snažím sa. Je to jedna z mojich vášní, srdcovka. Robíme tiež workshopy, každý november aj na Slovensku.
Majú mayské hieroglyfy niečo podobné s egyptskými?
- S tými sa to nedá porovnať. Mayské sú oveľa sofistikovanejšie.
Čo vás na Mayoch najviac fascinuje?
- Akou boli v tom čase vyspelou civilizáciou. Rozvinula sa nezávisle od nejakej inej, teda okrem Olmékov a Zapotékov, ktorí im dali základy písma a kalendára. Na americkom kontinente nie je iná zo starých civilizácií, ktoré by dosiahli takú vyspelosť v matematike, astronómii, umení či architektúre. Nad astronomickými vedomosťami žasnú ľudia aj dnes. Veď Mayovia dokázali zistiť pozorovaním oblohy veci, na ktoré sme my prišli len nedávno vďaka teleskopom a neuveriteľnej technike.
Ako vnímajú svoju minulosť a kultúru? Sú na ňu hrdí?
- Smutné je, že o tom veľa nevedia. Možno ešte lacandónski Mayovia, ale tí modernejší nie. Nedá sa povedať, že stratili svoju identitu, ale v školách sa jednoducho svoju históriu neučili. Zvláštne je, že ich hieroglyfy rozlúštili západní ľudia a teraz učíme my ich.
Poďme k ich kalendáru. Ten je v súčasnosti spájaný s dátumom konca sveta, ktorý vraj pripadá na tohtoročný december. Aký je váš názor na to?
- Je to založené na nápise, kde je dobre viditeľný len dátum. Zvyšok textu nikto nepozná. Časť je rozlúštená, no ďalšia časť je odlomená. Sú rôzne interpretácie, ale zatiaľ si nikto nie je úplne istý, a možno ani nikdy nebude, čo tam vôbec bolo napísané.
Prečo sa z toho podľa vás robí taká senzácia?
- Lebo ten dátum pripadá na zimný slnovrat. Niektoré skupiny si to vysvetľujú tak, že Mayovia určite mali dôvod, prečo koniec svojho kalendára, alebo jedného obrovského cyklu, dali presne na ten astronomický úkaz. Niektorí z toho urobili obrovské haló a všade sa o tom začalo rozprávať.
Mayovia veria, že k tomu dôjde?
- Niektorí možno aj áno, ale skôr pod vplyvom západnej civilizácie. Myslím, že viac tomu podľahli Európania, no najmä Američania. Viem, že mnohí sa v ten deň chystajú do všelijakých mayských oblastí a pri pyramídach budú čakať, či sa niečo stane.
Zúčastnili ste sa niekoľkých archeologických projektov. Kde všade ste na nich pracovali?
- Už počas štúdia som nejakú výpravu absolvovala každé leto. V Belize som bola na kratšie obdobie päťkrát. Vlani som mala archeologický projekt v Guatemale v Uaxactúne. Trval sedem mesiacov.
Ako sa v týchto oblastiach dorozumievate?
- V Belize je to veľmi jednoduché. Oficiálnym jazykom je angličtina, preto tam chodí veľa amerických archeológov. V Guatemale však treba ovládať španielčinu. Preto sa v nej snažím zdokonaľovať.
Čo považujete za najväčší úspech týchto výskumov?
- Na to je ťažké odpovedať. Pre archeológov je často najvýznamnejšie to, o čom si ostatní môžu myslieť, že nemá zmysel. Napríklad také ľudské výkaly, ktoré sú pre archeológa pokladom.
Z akého hľadiska je to zaujímavé?
- Veľa sa z toho dá zistiť o diéte, zdraví a podobne.
Pre vás má v tejto súvislosti čo najväčšiu cenu?
- Asi mayská sauna, ktorú sme kopali počas nášho prvého projektu. Mala zvláštny tvar, vyzerala ako malé iglu. Našli sme vtedy aj jaguárí zub. Mojím osobným objavom sú však dva schody, ktoré som našla počas intenzívneho kopania.
To musel byť silný zážitok.
- Je úžasný pocit, keď zrazu natrafíte na schody, na ktorých niekto stál pred dvetisíc rokmi pred vami a nikto ich stáročia nevidel. Ale je to len jeden z takých zážitkov. Napríklad vlani som odkopala zaujímavú pyramídu. Našli sme aj zvyšky normálnych domov, teda príbytkov bežných ľudí. Na jednom kopci sme zase natrafili na časť kráľovského žezla. Nebolo z kovu, ale z vápenca, na ktorom sa predtým zrejme nachádzali hieroglyfy.
Kde všetky tie nájdené predmety končia?
- Niektoré v múzeách. Je dobré, že z Belize sa nesmie nič odniesť. A v Guatemale máme sklad, také menšie laboratórium, kde dávame nájdenú keramiku. Ale z krajiny sa nič neodváža.
Kedy sa na nejakú výpravu chystáte najbližšie?
- Dúfam, že vo februári vyjde projekt do Uaxactúnu. Verím, že v lete sa budem môcť venovať aj vlastnému výskumu v rámci doktorátu, ktorý si práve robím.
Ste zameraná na Mayov. Neláka vás však bádanie aj v iných oblastiach?
- Robila som vykopávky aj v Londýne. Hľadali sme stredoveké a rímske veci. Absolvovala som tiež študijnú cestu do Afriky, kde sme chodili po archeologických zónach. Boli sme aj v kameňolome, kde sú tie najstaršie náleziská s predkami človeka, ktorí ešte neboli ľuďmi. Nachádzajú sa tam ich kostry a lebky. My sme hľadali kamenné nástroje, pričom som jeden našla aj ja. Bolo to fantastické. Keď si predstavíte, že to nemá tisíce, ale milióny rokov, je to úžasné. Archeológia je podľa mňa zaujímavá takmer kdekoľvek na svete.
Preložila učebnicu mayológie
Eva Jobbová (1976) z Horných Hámrov vyštudovala po absolvovaní strednej elektrotechnickej priemyslovky energetiku na Technickej univerzite v Košiciach. Následne pracovala v Bratislave ako editorka v elektrotechnickom časopise. Po dvoch rokoch odišla na študijný pobyt do Spojených štátov amerických, kde sa začala venovať archeológii. Zároveň objavila Mayov a ich hieroglyfy. Táto staroveká civilizácia jej učarovala tak, že sa prihlásila na archeologický a antropologický projekt, ktorý sa konal v Strednej Amerike a to priamo v Belize. Po návrate si podala prihlášku na univerzitu v Londýne, kde sa rozhodla študovať archeológiu. Niekoľkokrát navštívila Belize, Guatemalu, Honduras, El Salvador a iné oblasti, kde Mayovia zanechali svoje stopy. Zúčastnila sa niekoľkých archeologických projektov, zatiaľ posledný z nich trval sedem mesiacov. Momentálne žije v Londýne, kde študuje na archeologickom inštitúte a pracuje na svojom doktoráte. Je lektorkou mayologických workshopov, venuje sa čítaniu a prekladu mayských hieroglyfov. Z angličtiny preložila do slovenčiny učebnicu mayológie.
