Jeden z posledných kúskov slovenskej divočiny našli v Ihráči. Tamojší prales sa bez zásahov človeka vyvíjal nerušene stovky rokov. Bez ochrany však podľa odborníkov môže v budúcnosti zaniknúť.
IHRÁČ. V rokoch 2009 až 2010 prebiehalo na Slovensku mapovanie pralesov v réžii neziskovej organizácie FSC Slovensko. V rámci neho odborníci vytypovali miesta, kde predpokladali existenciu pralesov alebo ich zvyškov.
„Na zmapovanie bol so stovkami ďalších lokalít vybraný aj Dolný Chlm v obci Ihráč, kde sme identifikovali prales na pomerne rozsiahlom území, asi 45 hektárov,“ hovorí Radoslav Považan, dobrovoľný mapovateľ a zároveň botanik štátnej ochrany prírody.
Zarážajúce podľa neho je, že vzácny kus panenskej prírody prežíva bez akejkoľvek ochrany, na rozdiel od známeho Badínskeho pralesa, rovnako v Kremnických vrchoch, ktorý za rezerváciu vyhlásili už v roku 1913.
Tajný život pralesa
Miesto so zvláštnou svetelnou atmosférou, s majestátnymi stromami či jedinečnou faunou a flórou je paradoxne len niekoľko metrov od asfaltovej cesty.
„Nachádza sa však vo veľmi strmom svahu, v ťažko prístupnom teréne v nadmorskej výške približne 600 až 900 metrov, čo z časti vysvetľuje, prečo odolávalo ľudským zásahom,“ uvažuje odborník.
Z lesníckeho hľadiska rastie v ochranných lesoch, ktoré sa nevyužívajú na hospodárske účely.
„Nie je to typická jedľo-bučina, ktorá v podobných nadmorských výškach prevláda, sú tam zastúpené aj lipovo-javorové sutinové lesy, ktoré patria k biotopom európskeho významu,“ naznačuje hodnotu územia botanik.
Územie sa rozprestiera v strmom svahu. FOTO: ARCHÍV (JS)
V ihráčskom pralese si žije všetko svojím vlastným životom. „Príroda si je tam sama sebe paňou, čo vidno na tom, že tam nájdeme rôznoveké stromy - od tých najmladších vývojových štádií až po tie najstaršie vo veku stoviek rokov, ale aj mŕtve, rozkladajúce sa drevo,“ charakterizuje divočinu Považan.
„Prírodné procesy tam človek takmer vôbec nenarušil, čím vznikli podmienky pre život vzácnych organizmov, húb, rastlín,“ pokračuje.
Brečtan, ktorý ľudia poznajú ako popínavú zelenú rastlinu, po desiatkach rokov sám drevnatie. FOTO: RADOSLAV POVAŽAN
Jelení jazyk a orlie pierko
Na ležiacich stromoch objavil botanik v Európe ohrozený druh machu, takzvanú kyjanôčku zelenú, a v ich blízkosti, v sopečnom pohorí veľmi vzácnu chránenú papraď, ktorá pre jej tvar dostala meno jelení jazyk.
Úctyhodné rozmery, ktoré sú vo voľnej prírode zriedkavé, dosahujú tamojšie stromy.
„Objavili sme medzi nimi napríklad, na Slovensku zrejme najmohutnejší, jaseň štíhly s obvodom kmeňa 489 centimetrov, ale aj buk s takmer štvormetrovým a lipu s viac ako trojmetrovým obvodom,“ ukazuje fotografie, na ktorých sa museli s kolegami pochytať za ruky okolo kmeňa, aby takú šírku obsiahli.
Mnohé z drevín ovíja brečtan. „Ľudia ho poznajú ako popínavú rastlinu so zelenými lístkami, ale netušia, že táto liana môže po mnohých stovkách rokov dorásť do veľkých rozmerov. Našli sme viacero úplne zdrevnatených jedincov, pričom najhrubší mal v obvode 60 centimetrov.“
V jedinečnom prostredí majú svoj domov aj slimák modrej farby, slizniak karpatský, chrobák fúzač alpský, motýľ jasoň chochlačkový a salamandra škvrnitá.
Ďateľ čierny si v mohutných stromoch vydlabáva dutiny na hniezdenie, dravé vtáky lietajú nad z lesného porastu vytŕčajúcimi skalami. „Podľa pierka, ktoré sme našli, by sa tu mohol nachádzať aj orol skalný,“ spomenie ďalšiu zaujímavosť Považan.
Vzácna papraď - pre jej nezvyčajný tvar ju nazývajú jelení jazyk.
Stromy sa v pralese dožívajú stoviek rokov. FOTO: RADOSLAV POVAŽAN
Ochrana územia ostáva otázna
So zámerom zmapovať ho chodil a stále chodí Radoslav Považan do novoobjaveného pralesa často. „Nikdy neviete, čo na vás vyskočí, čo nájdete pod nohami,“ opisuje toto nekončiace dobrodružstvo.
Práve preto podľa neho Dolný Chlm potrebuje nielen ďalší výskum, ale najmä najvyšší stupeň ochrany. „Tým by sa zabezpečilo, že územie by ostalo chránené pred ťažbou, prípadne inými devastačnými aktivitami.“
Vyhlásenie prírodnej rezervácie organizácia FSC Slovensko navrhla ešte vlani v septembri a zámer svojím odborným stanoviskom potvrdila aj Štátna ochrana prírody SR. Či a kedy chránené územie Dolný Chlm vyhlásia, je však otázne.
„V súčasnosti pracujeme na vyhlasovaní viacerých chránených území, najmä území európskeho významu schválených Európskou komisiou. Krajský úrad životného prostredia zároveň plní ďalšie neodkladné úlohy, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov. Preto nie je možné vopred určiť termín vyhlásenia tohto chráneného územia,“ zareagoval na otázku, kedy sa ihráčsky prales dočká ochrany, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici Tibor Čierny.
Dolný Chlm zmapoval botanik Radoslav Považan. Hovorí, že išlo o dobrodružstvo. FOTO: (JS)
Ihráč už jedno chránené územie má
Po kamennom mori by sa mohol prales v Dolnom Chlme stať ďalším chráneným územím v Ihráči.
Za posun dopredu v oblasti rozvoja turizmu v obci považuje objav pralesa Dolný Chlm starostka Ľudmila Febenová.
„Určite to obec a náš región zviditeľní. Samozrejme, miesto zároveň bude treba chrániť a neťažiť v jeho okolí, to je druhá stránka veci,“ zareagovala len niekoľko dní po tom, čo sa o vzácnej lokalite nad obcou od odborníkov dozvedela.
V obci sa nachádza aj kamenné more, alebo, ako ho volajú miestni, Líška. To bolo za prírodnú pamiatku vyhlásené v roku 1993.
„Predmetom ochrany je rozpadávajúci sa sopúch, zvyšok prírodného kanála lávy. Jeho rozpadom vznikla sutina, ktorá vytvorila kamenné more. Prakticky tu vyúsťovala sopka a po stuhnutí andezitovej lávy vznikol útvar, ktorý sa v prvej etape rozpadáva na veľké balvany,“ informuje obec na svojej oficiálnej stránke.
„Je to rarita vyhľadávaná turistami. Veď len niekoľko metrov od rímsko-katolíckeho kostola sa nachádzajú zvyšky vyhasnutej sopky,“ pripomína starostka.
(iva)
