Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia

Ihráčsky prales čaká na oficiálnu ochranu už takmer rok

Jeden z posledných kúskov slovenskej divočiny našli v Ihráči.Tamojší prales sa bez zásahov človeka vyvíjal nerušene stovky rokov. Bez ochrany však podľa odborníkov môže v budúcnosti zaniknúť.

Dreviny v pralese vytvárajú veľmi zvláštne zátišia. Na spráchnivenom dreve vzniká nový život.(Zdroj: RADOSLAV POVAŽAN)

Jeden z posledných kúskov slovenskej divočiny našli v Ihráči. Tamojší prales sa bez zásahov človeka vyvíjal nerušene stovky rokov. Bez ochrany však podľa odborníkov môže v budúcnosti zaniknúť.

IHRÁČ. V rokoch 2009 až 2010 prebiehalo na Slovensku mapovanie pralesov v réžii neziskovej organizácie FSC Slovensko. V rámci neho odborníci vytypovali miesta, kde predpokladali existenciu pralesov alebo ich zvyškov.

„Na zmapovanie bol so stovkami ďalších lokalít vybraný aj Dolný Chlm v obci Ihráč, kde sme identifikovali prales na pomerne rozsiahlom území, asi 45 hektárov,“ hovorí Radoslav Považan, dobrovoľný mapovateľ a zároveň botanik štátnej ochrany prírody.

Zarážajúce podľa neho je, že vzácny kus panenskej prírody prežíva bez akejkoľvek ochrany, na rozdiel od známeho Badínskeho pralesa, rovnako v Kremnických vrchoch, ktorý za rezerváciu vyhlásili už v roku 1913.

Tajný život pralesa

Miesto so zvláštnou svetelnou atmosférou, s majestátnymi stromami či jedinečnou faunou a flórou je paradoxne len niekoľko metrov od asfaltovej cesty.

„Nachádza sa však vo veľmi strmom svahu, v ťažko prístupnom teréne v nadmorskej výške približne 600 až 900 metrov, čo z časti vysvetľuje, prečo odolávalo ľudským zásahom,“ uvažuje odborník.

Z lesníckeho hľadiska rastie v ochranných lesoch, ktoré sa nevyužívajú na hospodárske účely.

„Nie je to typická jedľo-bučina, ktorá v podobných nadmorských výškach prevláda, sú tam zastúpené aj lipovo-javorové sutinové lesy, ktoré patria k biotopom európskeho významu,“ naznačuje hodnotu územia botanik.

Územie sa rozprestiera v strmom svahu. FOTO: ARCHÍV (JS)

V ihráčskom pralese si žije všetko svojím vlastným životom. „Príroda si je tam sama sebe paňou, čo vidno na tom, že tam nájdeme rôznoveké stromy - od tých najmladších vývojových štádií až po tie najstaršie vo veku stoviek rokov, ale aj mŕtve, rozkladajúce sa drevo,“ charakterizuje divočinu Považan.

„Prírodné procesy tam človek takmer vôbec nenarušil, čím vznikli podmienky pre život vzácnych organizmov, húb, rastlín,“ pokračuje.

Brečtan, ktorý ľudia poznajú ako popínavú zelenú rastlinu, po desiatkach rokov sám drevnatie. FOTO: RADOSLAV POVAŽAN

Jelení jazyk a orlie pierko

Na ležiacich stromoch objavil botanik v Európe ohrozený druh machu, takzvanú kyjanôčku zelenú, a v ich blízkosti, v sopečnom pohorí veľmi vzácnu chránenú papraď, ktorá pre jej tvar dostala meno jelení jazyk.

Úctyhodné rozmery, ktoré sú vo voľnej prírode zriedkavé, dosahujú tamojšie stromy.

„Objavili sme medzi nimi napríklad, na Slovensku zrejme najmohutnejší, jaseň štíhly s obvodom kmeňa 489 centimetrov, ale aj buk s takmer štvormetrovým a lipu s viac ako trojmetrovým obvodom,“ ukazuje fotografie, na ktorých sa museli s kolegami pochytať za ruky okolo kmeňa, aby takú šírku obsiahli.

Mnohé z drevín ovíja brečtan. „Ľudia ho poznajú ako popínavú rastlinu so zelenými lístkami, ale netušia, že táto liana môže po mnohých stovkách rokov dorásť do veľkých rozmerov. Našli sme viacero úplne zdrevnatených jedincov, pričom najhrubší mal v obvode 60 centimetrov.“

V jedinečnom prostredí majú svoj domov aj slimák modrej farby, slizniak karpatský, chrobák fúzač alpský, motýľ jasoň chochlačkový a salamandra škvrnitá.

Ďateľ čierny si v mohutných stromoch vydlabáva dutiny na hniezdenie, dravé vtáky lietajú nad z lesného porastu vytŕčajúcimi skalami. „Podľa pierka, ktoré sme našli, by sa tu mohol nachádzať aj orol skalný,“ spomenie ďalšiu zaujímavosť Považan.

Vzácna papraď - pre jej nezvyčajný tvar ju nazývajú jelení jazyk.

Stromy sa v pralese dožívajú stoviek rokov. FOTO: RADOSLAV POVAŽAN

Ochrana územia ostáva otázna

So zámerom zmapovať ho chodil a stále chodí Radoslav Považan do novoobjaveného pralesa často. „Nikdy neviete, čo na vás vyskočí, čo nájdete pod nohami,“ opisuje toto nekončiace dobrodružstvo.

Práve preto podľa neho Dolný Chlm potrebuje nielen ďalší výskum, ale najmä najvyšší stupeň ochrany. „Tým by sa zabezpečilo, že územie by ostalo chránené pred ťažbou, prípadne inými devastačnými aktivitami.“

Vyhlásenie prírodnej rezervácie organizácia FSC Slovensko navrhla ešte vlani v septembri a zámer svojím odborným stanoviskom potvrdila aj Štátna ochrana prírody SR. Či a kedy chránené územie Dolný Chlm vyhlásia, je však otázne.

„V súčasnosti pracujeme na vyhlasovaní viacerých chránených území, najmä území európskeho významu schválených Európskou komisiou. Krajský úrad životného prostredia zároveň plní ďalšie neodkladné úlohy, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov. Preto nie je možné vopred určiť termín vyhlásenia tohto chráneného územia,“ zareagoval na otázku, kedy sa ihráčsky prales dočká ochrany, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici Tibor Čierny.

Dolný Chlm zmapoval botanik Radoslav Považan. Hovorí, že išlo o dobrodružstvo. FOTO: (JS)

ico

Ihráč už jedno chránené územie má

Po kamennom mori by sa mohol prales v Dolnom Chlme stať ďalším chráneným územím v Ihráči.

Za posun dopredu v oblasti rozvoja turizmu v obci považuje objav pralesa Dolný Chlm starostka Ľudmila Febenová.

„Určite to obec a náš región zviditeľní. Samozrejme, miesto zároveň bude treba chrániť a neťažiť v jeho okolí, to je druhá stránka veci,“ zareagovala len niekoľko dní po tom, čo sa o vzácnej lokalite nad obcou od odborníkov dozvedela.

V obci sa nachádza aj kamenné more, alebo, ako ho volajú miestni, Líška. To bolo za prírodnú pamiatku vyhlásené v roku 1993.

„Predmetom ochrany je rozpadávajúci sa sopúch, zvyšok prírodného kanála lávy. Jeho rozpadom vznikla sutina, ktorá vytvorila kamenné more. Prakticky tu vyúsťovala sopka a po stuhnutí andezitovej lávy vznikol útvar, ktorý sa v prvej etape rozpadáva na veľké balvany,“ informuje obec na svojej oficiálnej stránke.

„Je to rarita vyhľadávaná turistami. Veď len niekoľko metrov od rímsko-katolíckeho kostola sa nachádzajú zvyšky vyhasnutej sopky,“ pripomína starostka.

(iva)

Spravodajstvo

Správy a aktuality z okresov Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica a Žarnovica.


  1. Beerfest: Súťažiť sa bude aj o titul hliníková huba. Kto zvládne pálivé čili papričky? 117
  2. Zápas Janova Lehota – Malá Lehota skontumovaný. Čo sa stalo? 113
  3. Hrobka rytiera Lothara von Berksa je v zlom stave, dočká sa opravy 38
  4. Miestne ženy venovali obci jedinečný patchworkový obraz. Nazvali ho Rok na dedine (+ FOTO) 37
  5. Kremnické Bane: Cena za rekonštrukciu cesty rastie. Po aktuálnom dodatku príde ďalší 27
  6. V bankách v okrese opäť hľadali bombu. Ľudí z prevádzok evakuovali 26
  7. Červené sfarbenie vody v jazierku ľudí zaskočilo 24
  8. S novým štadiónom prišla aj nová zmluva. Áčku Pohronia má garantovať budúcnosť 19
  9. Trojročný chlapec sa stratil cestou od susedov, pátrali po ňom záchranári 18
  10. Medzi Žarnovicou a Novou Baňou sa roztrhol rýchlik 12

Najčítanejšie správy

Žiar

Beerfest: Súťažiť sa bude aj o titul hliníková huba. Kto zvládne pálivé čili papričky?

Návštevníci pivného festivalu môžu ochutnať pivo z piatich minipivovarov.

Hrobka rytiera Lothara von Berksa je v zlom stave, dočká sa opravy

K osobnosti sa hlásia najmä banskoštiavnickí dobrovoľní hasiči.

Miestne ženy venovali obci jedinečný patchworkový obraz. Nazvali ho Rok na dedine (+ FOTO)

Na diele šikovné seniorky pracovali počas jesene a zimy. Ukazuje tradície a život na dedine.

Kremnické Bane: Cena za rekonštrukciu cesty rastie. Po aktuálnom dodatku príde ďalší

Cena oproti zmluvnej narástla, ďalší dodatok už pripravujú.

Blízke regióny

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Bili sa diváci aj hráči. Kluby za futbalovú tragikomédiu zaplatia mastné pokuty

Štadión v Kolačne bude poriadne dlho zatvorený. Trest však nedostali len fanúšikovia, ale i hráči.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Fraška na dedinskom futbale, hráči a fanúšikovia sa pobili (+FOTO)

Na zápase šiestej ligy Oblastného futbalového zväzu Prievidza musela zasahovať polícia.

Dobre si uhla a vyrazila na cesty. Ďaleko nedošla

Mladá žena nafúkala vyše dve promile.

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Sagan má výraznú tvár, je fotogenický. Je to prosto chlap, tvrdí fotografka z Tour

Češka Markéta Navrátilová bola dlhé roky jedinou ženou, ktorá fotila Tour de France z motorky.

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

V garáži opatruje rodinné dedičstvo: Škodu 120 GLS

Najdrahšia verzia škodovky mala ako jediná olejový chladič, majiteľom však robil problémy.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Kam vyraziť