KREMNICA. „Je to dojímavá chvíľa. Je ako živý,“ okomentovala dnešné odhalenie podobizne režiséra Jána Roháča v kremnickej Uličke slávnych nosov jeho sestra Mária Ševčíková.
Spolu so starším bratom Jozefom sa podelili o spomienky na priekopníka televízneho humoru s návštevníkmi Európskeho festivalu humoru a satiry.
Sestra Jána Roháča Mária sa dotýka odhalenej plastiky. FOTO:(TASR)
Skúšky začínal šampanským
„Vždy nás zabával. Niekedy sme spolu presedeli dni a noci. Keď som za ním bola v Prahe, prakticky celú noc sme sa bavili, Stella Zázvorková varila vo veľkom, lebo Janko rád papal. Boli to krásne časy,“ spomínala.
Jozef Roháč pripomenul, že jeho brat sa oddal divadlu naplno už počas gymnaziálnych štúdií, a tak jeho cesta prirodzene viedla cez pražskú DAMU až k veľkým projektom Československej televízie.
Plachtu, ktorá zakrývala umelecký reliéf, sňali pomocou fľaše šampanského. S tou vraj Ján Roháč vždy začínal prvé skúšky.
„Napadlo ma, že režisér je akýmsi architektom filmu, televízneho programu, ale bežný divák si väčšinou zapamätá tváre úspešných hercov a režisér zostává anonymným pešiakom,“ vysvetlil autor reliéfu, kremnický medailér Štefan Novotný, prečo umiestnil Roháčovu tvár na vypuklú televíznu obrazovku typickú pre dobu minulú.
Roman Vykysalý, známa tvár Kremnických gagov, odhalil ďalší z reliéfov v Uličke nosov. FOTO: SILVER JURTINUS
Priekopník videoklipov
Ján Roháč (1932 – 1980) bol divadelný a televízny režisér s citom pre nové trendy. Mal výrazný podiel na vzniku Laterny Magiky, ktorá vyvolala veľký ohlas na Svetovej výstave EXPO ´58 v Bruseli a bol aj hlavným režisérom audiovizuálneho systému Kinoautomat, ktorý vzbudil pozornosť na EXPO´67 v Montreali.
Pôsobil v Divadle Semafor, kde spolupracoval s dvojicami Suchý-Šlitr, Šimek-Grossmann a Šimek-Sobota. Od roku 1968 až do jeho smrti bol režisérom Československej televízie v Prahe i Bratislave, kde vynikol ako tvorca televíznych inscenácií a najmä kabaretných a revuálnych programov.
S Miroslavom Horníčkom vytvoril známe Hovory H, často režíroval aj dvojicu Lasica-Satinský.
Priekopnícka bola jeho úloha pri sfilmovaných pesničkách s minipríbehmi, ktoré boli predchodcami dnešných videoklipov.
S diváckym úspechom sa v roku 1976 stretla jeho filmová groteska Traja chrobáci, v ktorej sa predstavili Boleslav Polívka, Josef Dvořák a Ctibor Turba. Ako malí chrobáci prežívajú dobrodružstvá medzi obrovskými vecami v obyčajnom ľudskom príbytku. Film v roku 1978 získal hlavnú cenu v kategórii programov pre deti na Bienále Prix Jeunesse International v Mníchove.
