Na vychádzkových trasách okolo Kremnice pribudli nové studničky. Jedna z nich je venovaná banským duchom a strážcom kremnického zlata – permoníkom. Jej autor ju postavil z kameňov prepadliska Šturec.
KREMNICA. Cesty lesných potôčikov a prameňov v okolí Kremnice pozná, dnes už penzista, Ján Filanda dôverne ako nikto iný.
Voda ho fascinovala už od detstva. Prekvapovalo ho, že hoci je súčasťou neživej prírody, správa sa ako živý organizmus, tečúc lesmi mení svoj tvar, farbu, zvuk, niekedy mlčí, inokedy spieva.
„Ako chlapci z dediny sme chodievali na drevo do hory, videl som, kadiaľ si razí svoje chodníčky aj to, kde ju ľudia zachytávajú a vytvárajú studničky,“ spomína rodák z Nevoľného.
Filandovský rukopis
Na dôchodku, keď spolu s manželkou väčšiu časť roka trávia na chate so záhradkou v lokalite Jastrabský mlyn, začal stavať murované lesné studničky. Najskôr malé hlboko v lesoch, neskôr väčšie blízko obcí a ľudských obydlí.
V súčasnosti slúži turistom už 36 prameňov, ktoré nesú jeho rukopis.
„Dnes už sú v Kremnických vrchoch, v Štiavnických vrchoch aj pod Vtáčnikom. Niektoré len sem-tam nájde dáky pocestný, iné ľudia pre ich blízkosť k turistickým chodníkom vo veľkom využívajú,“ hovorí autor netradičných monumentov.
Prvý, prameň s názvom Snoža, podľa dolinky, v ktorej vyrástol, postavil Ján Filanda neďaleko svojej chaty, ďalšie pribúdali postupne niekoľko rokov. Mnohé z nich vytvoril na vlastné náklady.
Pramienky mesiace pozoroval
Na vychádzkových trasách okolo Kremnice môžete naraziť na Grantík, ktorý stráži kamenná salamandra, ale aj na Dobrú jamu, kam Kremničania v minulosti chodievali napájať kravy.
Studničky na najfrekventovanejších chodníkoch, od Grobne k turistickej chate Toliar a na Kalvárii, však pribudli len nedávno.
„Na jar som tadiaľ chodieval a sledoval, že cez chodník tečie viacero prameňov, začal som sledovať tri z nich, ktoré som zachytil do rúrok, aby som zistil, či vydržia. Pre stavbu som si napokon vytypoval dva. To isté som urobil na Kalvárii, kde som však našiel len jeden dostatočne výdatný,“ spomenie, čo ich vybudovaniu predchádzalo.
Z materiálu, ktorým prispelo mesto, potom začal vytvárať ďalšie studničky.
Výzdoba z kremeňa
Svoje diela väčšinou Ján Filanda pomenúva podľa lokality, v ktorej sa nachádzajú, no tentokrát bol bezradný. Poradiť mu nevedeli ani starí Kremničania.
„V takýchto prípadoch začína pracovať moja fantázia,“ vysvetľuje, prečo napokon jeden z prameňov nazval Lesným a druhý Permoníkom.
„Pri prvom som zvolil motívy stromov, jeleňa a veveričky, pri ďalšom som sa rozhodol pre obrázok permoníka v šachte, ktorý som dozdobil kremennými kamienkami. Kamene na ňom pritom pochádzajú priamo z banského prepadliska Šturec,“ objasňuje, ako nadviazal na banícku tradíciu, s ktorou je Kremnica spätá.
Námetmi chcel autor zaujať najmä deti. Pre psičkarov, ktorí trasu často využívajú, doplnil napájadlo pre psy.
Prameň Európa. Turisti ho nájdu neďaleko takzvaného Stredu Európy v obci Kremnické Bane. FOTO: ARCHÍV (JF)
Obnoví hradnú studničku
Prameň Kalvária, ktorý je zatiaľ v rade tých kremnických posledným, nesie v sebe úplne iný odkaz.
„Je naďaleko jednej z barokových kaplniek, kúsok od chodníka. Väčšinou sa s takýmito duchovnými miestami spája svätená voda, no v Kremnici doposiaľ niečo také chýbalo.“
Jednoduchú kamennú konštrukciu zdobí motív Golgoty s troma krížmi.
Ďalšie z diel Jána Filandu by čoskoro malo pribudnúť pod turistami vyhľadávaným hradom Šášov.
„Oslovili ma zo združenia na jeho záchranu, už som tam bol aj na obhliadke. Keďže tamojší ľudia si spomínajú, že tam studnička bola aj v minulosti, je šanca, že sa to podarí,“ avizuje.
Práve pre pamiatky, ako je hrad, kadiaľ sa premelie množstvo turistov, môže byť podľa neho prameň s vlastným príbehom pridanou hodnotou. „Atmosféru miesta to ešte znásobí,“ myslí si.
