KREMNICA/B.BYSTRICA. Krajský súd v Banskej Bystrici dal v prípade sporu občianskeho združenia Kremnica nad zlato ako žalobcu a Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici za pravdu aktivistom proti ťažbe.
Podobné zámery posúdili inak
Úrad ešte v marci rozhodol o tom, že navrhovaná činnosť spoločnosti Kremnica Gold Mining pod názvom Ťažba rudy v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania sa nebude posudzovať podľa podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
"Keďže podľa našich zistení ide v zámere o činnosť malého rozsahu, ktorá by nemala pre životné prostredie predstavovať žiadne väčšie ohrozenie, zdá sa nám ďalšie posudzovanie zbytočné," povedal vtedy o pláne ťažiť 250 ton rudy ročne po dobu piatich rokov dnes už exprednosta úradu Michal Motyka.
Len niekoľko týždňov predtým však ten istý úrad v prípade zámeru tej istej spoločnosti, ktorý hovoril o totožných množstvách vyťaženého materiálu za rovnaké obdobie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) požadoval.
Rozdiel medzi zámermi spočíval najmä v tom, že kým v prvom z nich spoločnosť avizovala, že vyťažená ruda sa bude ďalej upravovať v Hodruši-Hámroch metódou takzvanej flotácie, druhý z nich sa o ďalšom naložení s vyťaženým materiálom nezmieňuje.
Súd: Rozhodli v rozpore s ústavou
Krajský súd dnes sporné rozhodnutie vyhodnotil ako nezákonné. Postup ťažiarov, ktorí sa v druhom zámere o ťažbe v rovnakom rozsahu vyhli niektorým zásadným otázkam, napríklad tomu, aké konkrétne plány s vyťaženým materiálom majú, označil za obchádzanie zákona.
"Súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec na ďalšie konanie, keďže rozhodnutie správneho orgánu, teda obvodného úradu životného prostredia, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nedostatočne odôvodnené," potvrdila Nina Spurná, hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Súd podľa jej vyjadrenia dospel k názoru, že rozhodnutie úradníkov nie je v súlade s článkom ústavy, a to s právom na ochranu životného prostredia a s účelom zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. "Zároveň sa úrad nedostatočne vysporiadal s jednotlivými stanoviskami v odôvodnení svojho rozhodnutia," dodala.
Proti rozhodnutiu súdu sa môže úrad odvolať na Najvyšší súd Slovenskej republiky do pätnástich dní od jeho doručenia.
Odporcovia ťažby verdikt vítajú
"Sme veľmi radi, že súd dal za pravdu hlasu občanov, ktorý mal byť umlčaný," zareagoval predseda združenia Kremnica nad zlato Luboš Kürthy. "Na Slovensku sa stáva dosť často, že súdy musia rozhodovať v prospech občanov proti štátnym inštitúciám alebo úradom, čo je dosť paradoxné, lebo ich prácou by mala byť práve služba občanom, z ktorých daní sú platení," podotkol.
Celý proces sa podľa Kürthyho vracia o krok dozadu. "Ďalej budeme trvať na našich požiadavkách," povedal.
Združenie podľa jeho slov diponuje podpismi 2300 Kremničanov odmietajúcich ťažbu na území Kremnice. Proti snahám ťažiarov je dlhodobo aj kremnická samospráva. Miestni poslanci svoje stanovisko vlani potvrdili uznesením mestského zastupiteľstva.
Prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici Vladimír Gálik zatiaľ rozhodnutie súdu komentovať nechcel. Povedal, že sa k nemu vyjadrí až po tom, čo si ho s právnikmi preštudujú. Predpokladal však, že konanie bude komplikovanejšie a bude trvať dlhšie. Pripomenul, že problém zdedil po svojom predchodcovi vo funkcii.
Ortac: S procesom EIA počítame
Pojednávania sa zúčastnil aj právny zástupca spoločnosti Kremnica Gold Mining, respektíve jej majiteľa, britskej spoločnosti Ortac Resources, ktorý sa snažil dokázať, že úradníci rozhodli v prípade plánovanej ťažby správne. Riaditeľ Ortac Recources pre Slovensko Viktor Pomichal však na rozhodnutie súdu zareagoval:
"Toto rozhodnutie sme očakávali a stotožňujeme sa s ním, pretože sa nám otvára nová možnosť procesu EIA (posudzovania vplyvov na životné prostredie - pozn. red.) na reálny projekt, s ktorým prichádzame. Zároveň to môže byť koniec procesu, ktorý začala ešte predchádzajúca spoločnosť a ktorý sme v podstate zdedili."
Dodal, že projekt Ortac Resources, ktorá licenciu kúpila od kanadskej spoločnosti Tournigan Energy, sa od pôvodného zámeru odlišuje.
Technické aspekty podoby budúcej ťažby zatiaľ Pomichal nekonkretizoval, avizoval však komunikáciu a prácu s komunitou obyvateľov Kremnice a okolitých obcí, pričom priznal, že práve tejto oblasti ťažiari doteraz zlyhávali.
Tlačovka Ortac Resources skončila na parkovisku
Spoločnosť Ortac Resourcies vyzýva odporcov ťažby, kremnickú samosprávu a obyvateľov mesta k diskusii pri okrúhlom stole. Aktivisti akúkoľvek komunikáciu s nimi odmietajú a reálnosti sľubov o rozvoji regiónu neveria.
KREMNICA. Dnešná tlačovka spoločnosti Ortac Resources, ktorá chce v Kremnici ťažiť zlato a striebro, mala dohru až na parkovisku pred banskobystrickým hotelom Lux, kde sa konala.
„Diskutujte s nami,“ odkazoval s vizitkou v ruke John Aston zo spoločnosti Astoneco, ktorú si Ortac najal na komunikáciu s komunitou, odporcom ťažby.
„Rešpektujte naše rozhodnutie, že ťažbu nechceme a diskutovať nehodláme,“ odpovedal Luboš Kürthy, predseda združenia Kremnica nad zlato, ktorý na mieste dával médiám vyjadrenie k dnešnému verdiktu súdu v prípade sporného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici.
Vášne vyvolávajú podľa aktuálnych analýz ťažiarov 275 ton striebra a 35 ton zlata, ktoré sa dajú z kremnického podzemia získať.
John Aston: "Diskutujte s nami." Luboš Kürthy: "Nemáme záujem."
FOTO: IVA ZIGOVÁ
Ponúkajú víziu, o spôsobe ťažby mlčia
Spoločnosť Ortac Resources po dnešnom súdnom pojednávaní predstavila médiám víziu spolupráce s kremnickou verejnosťou, ktorú chce dosiahnuť v diskusii za okrúhlym stolom. Pozýva k nemu samosprávu aj odporcov ťažby.
Predstava aktuálnych majiteľov licencie na ťažbu je podľa riaditeľa Ortac Resources pre Slovensko Viktora Pomichala odlišná od projektu povrchovej ťažby, s ktorým prišli ich predchodcovia z kanadskej spoločnosti Tournigan Energy.
„Hovoríme, že ťažba sama o sebe je mŕtva, potrebujeme urobiť väčší projekt, a to projekt rozvoja Kremnice a okolia na základe troch pilierov, ktorými sú spracovanie zlata a striebra, turizmus a využitie geotermálnej energie, ktorá je pod lomom Šturec,“ hovoril o možných benefitoch pre región.
Termálna voda sa dá pritom podľa jeho slov využiť v turizme napríklad pre potreby kúpeľov či v tepelnom hospodárstve.
Konkrétny plán má pritom podľa Pomichala vzniknúť až na základe diskusie s miestnou komunitou.
Zo sumy 750-miliónov eur, ktoré by spoločnosť chcela v Kremnici do projektu ťažby investovať, by časť mala ísť do rozvoja regiónu.
„Nehovoríme o desiatkach tisícov alebo stovkách tisícov, ale skôr o miliónoch,“ tvrdil Pomichal.
K technickej stránke ťažby, k jej konkrétnej podobe a spôsobu získavania drahých kovov z vyťaženej rudy sa však nevyjadril.
Na otázku, aké metódy pri nej spoločnosť hodlá použiť, odpovedal stručne:
„Nemáme niekoľko hodín a dní na to, aby sme prešli rôzne metódy, ako sa dá ruda zo Šturca vybrať.“
Kremnica nad zlato: Diskutovať nechceme
Predseda združenia Kremnica nad zlato Luboš Kürthy okrúhly stôl odmieta.
„Neexistuje dôvod. Vieme, ako vyzerajú výsledky takýchto diskusií z Rumunska, z oblasti Rosia Montana, kde pán John Aston tiež pôsobil pri projekte bane na zlato. Okolo roku 2000 tam žilo niekoľko stoviek rodín, teraz ich tam žije niekoľko desiatok,“ tvrdí Kürthy. „Takýto stôl smeruje k tomu, aby sme za nejakých okolností súhlasili s ťažbou, ale my s ňou nesúhlasíme za žiadnych okolností,“ uviedol.
Nepresvedčia ho vraj ani sľubované benefity.
„Táto spoločnosť nemá absolútne žiadne skúsenosti s takýmito vecami,“ povedal.
„Ortac je investičná spoločnosť, ktorá takéto skúsenosti nemá,“ priznal Pomichal. „Práve preto však spolupracujeme so spoločnosťou Astoneco, ktorá ich má,“ argumentoval.
Firma, ktorá má zbližovať zámery investorov a miestnych komunít, uvádza vo svojich referenciách, ktoré dnes prezentovala novinárom, ako predchádzajúcu prax v oblasti ťažby práve projekt v rumunskom meste Rosia Montana.
(iva)
