HAWORTH. Romány Jana Eyrová a Búrlivé výšiny patria ku klasike anglickej literatúry. Ich autorky Charlotte a Emily Brontëové situovali dej svojich príbehov do prostredia, ktoré im bolo prirodzene blízke. My sme ho chceli spoznať na vlastné oči.
Slnko striedal dážď a vietor
Dedina Haworth láka turistov najmä vďaka popularite známych sestier, dcér anglikánskeho reverenda Patricka Brontëho. Fara, v ktorej prežili so svojím otcom takmer celý život, stojí na kopci za kostolom. Dnes je z nej urobené múzeum venované tejto rodine.
Do Haworthu sme prišli krátko pred obedom. Privítalo nás typicky britské počasie, ktoré sa menilo z minúty na minútu. Slnko striedal dážď a vietor. To nás však neodradilo od prechádzky hlavnou ulicou Main Streeet, pričom nás už na prvý pohľad zaujali malebné kamenné domy. Medzi nimi aj lekáreň, v ktorej si Brontëových brat Branwell zvykol kupovať ópium, na ktorom bol závislý. Následne sme však zistili, že takmer všetky obchodíky a kaviarne skôr ako pred dvanástou hodinou neotvárajú. Dotváralo to ale príjemnú náladu trošku ospalého vidieka.
Dedina začala ožívať okolo druhej poobede. Hlavnou ulicou prúdili najmä domáci, teda anglickí turisti. Slovenčina v tomto prostredí pôsobila asi trochu exoticky. Bolo zrejmé, že z našich končín sa tam fanúšikovia týchto spisovateliek často neobjavujú.
Do farského múzea Brontëovcov, v ktorom sa vraj toho od čias slávnych spisovateliek veľa nezmenilo, sme sa vybrali hneď potom ako sme sa ubytovali. Pri vchode sme zaplatili sedem libier a naša prehliadka sa mohla začať.
Haworth, jeho hlavná ulica Main Street. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Svadobný klobúk, aj Keeperov obojok
Všetko na fare pôsobí jednoducho, no zato útulne a čisto. Naľavo od vstupu sa nachádza jedáleň. V nej, pred viac ako 160 rokmi, po večeroch písavali za jedným stolom všetky tri sestry svoje slávne príbehy.
Najmladšia Anne sa dielom Agnes Greyová takisto zaradila na zoznam známych spisovateľov, no zostala tak trochu v tieni svojich starších sestier. Všetci súrodenci, vrátane brata Branwella, boli literárne, ale aj výtvarne nadaní.
Ich osobné veci sme mohli obdivovať aj v izbách, kuchyni či pracovni. Videli sme ich rukopisy, kresby, Charlottine šaty, jej prameň vlasov, písacie potreby, svadobný klobúk (niekoľko mesiacov pred smrťou sa vydala za pomocného farára svojho otca Arthura Bella Nichollsa), dokonca aj obojok obľúbeného Emilinho psa Keepera. Pri pohľade na to všetko sa nám v hlave premietali ich životné príbehy, ktoré sú zaujímavé minimálne tak ako ich romány.
Múzeum Brontëovcov. Navštevujú ho najmä anglickí turisti. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Vodopády a Charlottina stolička
Na druhý deň sme sa vybrali na Búrlivé výšiny, ktoré inšpirovali Emily k napísaniu jej jediného románu. To, že nás cestou neustále sprevádzali dážď a silný vietor, pri teplote asi dvanásť stupňov Celzia, len podčiarkovalo celú atmosféru. Kráčali sme anglickým vidiekom, pričom nám spoločnosť robili stáda oviec z okolitých fariem.
Keď sme narazili na prvé vresoviská, museli sme uznať, že napriek pochmúrnosti a opustenosti sú naozaj nádherné.
Po viac ako hodinovej chôdzi sme sa dostali k Brontëových vodopádom a skale nazvanej „Stolička Charlotte Brontëovej“. Táto útla žena na nej údajne rada sedávala a vychutnávala si pohľad na okolitú krajinu.
Cez potok, ktorým sme následne museli prejsť, viedol kamenný most. Dážď a vietor naberali na intenzite, no naším cieľom bolo dôjsť až k ruinám farmárskej usadlosti Top Withens, ktorá sa stala predlohou Heathcliffovho domu v Emilinom románe.
Vresoviská sú naozaj krásne. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Na počasie sme mali „šťastie“
Búrlivé výšiny nám ukázali svoju silu. A búrlivé sú poriadne. Niet divu, že slávne sestry boli chorľavé. Pod ich zdravotné problémy sa možno podpísala aj nevľúdna klíma. Všetky zomreli v mladom veku, pochované sú, okrem najmladšej Anne, v kaplnke haworthského kostola.
Naspäť sme sa vracali do nitky premoknutí. Nohy nám v topánkach „plávali“, vyzerali sme ako by na nás niekto vylial vedro vody. Za celý čas, cestou výšinami, sme stretli len štyroch ľudí.
„Toto je ešte dobré počasie. Býva to oveľa horšie,“ prihovoril sa nám mladý muž, keď videl ako vyzeráme. Z podobného výletu sa práve vracal so svojou priateľkou.
„My sme rovnako mokrí ako vy,“ usmial sa a vzápätí sa pred nami obidvaja stratili v hmle.
Do dediny sme prišli unavení, ale spokojní, že počasie nás nezlomilo. Michael, u ktorého sme boli ubytovaní, nám povedal, že na počasie sme vlastne mali šťastie.
„Keď je pekne a svieti slnko, vresoviská sú plné turistov,“ vysvetlil. „V takomto období, keď prší, sem každý rok chodieva na niekoľko týždňov jedna dáma z Írska. Tvrdí, že atmosféru Búrlivých výšin si najlepšie vychutná, keď je tam sama. A vám sa tiež naskytla taká možnosť,“ dodal.
S krajinou Brontëovcov sme sa rozlúčili s nostalgiou. Napriek pochmúrnemu počasiu, či práve vďaka nemu, splnila všetky naše očakávania.
Haworthský kostol. Všetci Brontëovci, okrem najmladšej Anne, sú pochovaní v jeho kaplnke, za týmito múrmi. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
