BANSKÁ ŠTIAVNICA. Pripomenutie si 250. výročia založenia Baníckej akadémie sa začalo v Kostole sv. Kataríny zhromaždením rektorov a dekanov nástupníckych univerzít zo Slovenska, Maďarska, Rakúska, Nemecka a Česka, riaditeľov banskoštiavnických stredných škôl, študentov a verejnosti. Slávnosť pokračovala v blízkosti radnice, kde pri plastike venovanej založeniu Baníckej akadémie prečítali odporúčania Jána Tadeáša Peithnera panovníčke Márii Terézii z porady osobitnej komisie.
V podvečerných hodinách program vyvrcholil sprievodom študentov s banskými kahancami a symbolmi, ktorý sa presunul k areálu pôvodných budov Baníckej a lesníckej akadémie. V sprievode nechýbali akademici, Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok, hostia a predstavitelia nástupníckych univerzít.
Odborníci svetového formátu
Rozhodnutie Márie Terézie z 13. decembra 1762 o zriadení Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici malo veľký význam nielen pre mesto, ale aj celé územie vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Počas jej 150-ročného fungovania tam pôsobilo množstvo významných banských, hutníckych a lesníckych odborníkov svetového formátu. V staršom období Mikuláš Jacquin, Krištof Traugot Delius, Tadeáš Peithner, v novšom Jozef Shitko, Ján Petko, Kristián Doppler či Nikola Tesla.
Kredit akadémie sa zvyšoval aj s unikátnymi vynálezmi jej profesorov a absolventov. Svojimi technickými objavmi a početnou odbornou literatúrou dokumentovali vysokú úroveň slovenského baníctva a rozvoj všetkých vedných disciplín prednášaných v tejto škole.
Záujem o štúdium na povestnej Baníckej akadémii bol veľký najmä do polovice 19. storočia. Vďaka jej študentom sa v meste zachoval svojrázny salamandrový sprievod v dobových kostýmoch pripomínajúci zašlé slávne časy baníctva.
S históriou banskoštiavnickej akadémie sa viaže aj prvá prednáška z lesníctva, ktorú predniesol 12. februára 1809 Henrik David Wilckens. Vyučovanie lesníctva na Katedre baníctva sa považuje za začiatok vyučovania lesníctva na Slovensku.
S menom akéhokoľvek profesora Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici bola spojená nejaká technická novinka, nová konštrukcia banského stroja, prístroja či zariadenia.
Impozantná aula s digestóriom
Novorenesančnú budovu lesníckeho odboru v tvare písmena E slávnostne otvorili v roku 1892. Najnovšou stavbou v areáli botanických záhrad je budova chemických laboratórií, ktorú postavili v roku 1912. Slúžila obidvom odborom vysokej školy, pričom tam bol viac ako tucet špecializovaných laboratórií s dobovo najmodernejším vybavením. Impozantná je prednášková aula s kapacitou 200 miest. Zachovala sa v takmer pôvodnom stave aj s digestóriom, za ktorým sa nachádzala prípravovňa chemických pokusov pre potreby prednášok.
„Škola mala aj vlastné parné kúrenie, elektráreň, výrobu plynu a vodovodný rozvod,“ informoval Ján Totkovič, riaditeľ Strednej priemyselnej školy Samuela Mikovíniho, ktorá bola spoluorganizátorom osláv 250. výročia Baníckej akadémie.
„Tento palác sa otváral aj za prítomnosti vtedajších ministrov. Schodište, ktorým k nemu vystupovali, zhodnotili ako mohutnejšie a nádhernejšie ako na technike v Pešti,“ spomenul slávnostnú udalosť.
V priestoroch Baníckej akadémie v súčasnosti sídli Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Ročne prichádzajú stovky Maďarov
Zánikom monarchie a vznikom Československa v roku 1918 nastal aj koniec akadémie v Banskej Štiavnici.
„Boli tu veľké nepokoje, povstania. Maďarskí profesori nakoniec za asistencie ozbrojených študentov všetko poodvážali na vozoch do maďarského mesta Šopron, kde začali vyučovať. Baníctvo sa odtiaľ potom presťahovalo do Miskolca,“ vysvetlil Ján Totkovič. Zároveň poukázal na súčasnosť.
„V uvoľnených priestoroch akadémie vznikla na podnet profesora Prúšu v roku 1921 Štátna priemyselná škola chemická,“ povedal. „Našimi absolventmi sú za tie roky rektori vysokých škôl, diplomati, ministri,“ pripomenul.
„Vytvoril sa tu tiež banícky odbor. Ten sa z tejto školy presunul v roku 1951 do bývalého reálneho gymnázia a vznikla tak banícka priemyslovka.“ Rozumným bolo podľa jeho slov rozhodnutie zaviesť do Banskej Štiavnice v roku 1995 umelecké odbory. „Tieto priestory sú veľmi inšpiratívne, podobne ako celé mesto,“ tvrdí. „Funguje tu genius loci. Akademickú pôdu si sem ročne chodia uctiť stovky Maďarov,“ dodal.
