BANSKÁ ŠTIAVNICA. Zamestnanci bratislavskej firmy sa v areáli Starého zámku v Banskej Štiavnici stretli v rámci tímbuildingu pri kováčskej práci, aby si oddýchli od tej svojej.
„Stále sedia za počítačmi, ale potrebujú sa trošku vybúriť aj manuálne, s kladivom,“ povedal umelecký kováč Róbert Mackanič. „Na to, že sa s týmto remeslom oboznamujú prvýkrát, ide im to celkom dobre,“ pochválil svojich zverencov.
Potrebujú spoločné zážitky
„Mal by si to vyskúšať každý, je to super vec,“ podotkol Vladimír Paulen. „Je to však oveľa ťažšia práca ako sa na prvý pohľad zdá,“ tvrdí. „Vyrábam kovovú myšku, ale trošku inú ako je tá, s ktorou denne pracujem,“ poukázal na symboliku svojho diela.
„Učíme sa tu narábať najmä s kladivom. Je to namáhavé, no viem si predstaviť, že by som sa tomu venoval aj častejšie. Myslím, že by ma to bavilo. Neviem však, či by som menil,“ dodal s úsmevom.
„Tí ľudia spolu sedia každý deň v jednej veľkej miestnosti, ale komunikujú medzi sebou málo a v iných formách. Namiesto klasického rozhovoru si napríklad pošlú e-mail,“ povedal Martin Murár, ktorého firma podujatie zorganizovala.
„Potrebujeme zvýšiť ich povedomie, že to, čo robia, vytvárajú tímovo,“ vysvetlil. „Jedným zo spôsobov, ako sa to dá dosiahnuť, je umožniť im zdieľať spoločné zážitky.“
Oheň ľudí vždy spájal
Ak niekto pracuje duševne, fyzická robota pre neho môže byť ideálnym odpočinkom.
„Títo chlapi sa neboja udrieť do žeravého železa, kovadliny a prináša im to potešenie,“ pokračoval Martin Murár.
„Je tu množstvo archetypálnych vecí. Oheň je fenomén, ktorý vždy ľudí spájal. Sedávali pri ňom, lebo z neho sála teplo. Ďalší archetypálny fenomén je kutie železa, z ktorého tvoria niečo použiteľné, hodnotné, čo nám uľahčí život.“ Banskú Štiavnicu si podľa jeho slov vybrali pre jej históriu.
„Je tu genius loci zastúpený v tom, že sa tu tavili rudy. A toto je pokračovanie všetkého, čo v Štiavnici niekoľko storočí funguje,“ uzavrel.
