NOVÁ BAŇA. Prednáška s kardiológom Dušanom Gálikom na tému srdcovo-cievne ochorenia, prevencia a nové trendy v liečbe, prilákala do novobanskej knižnice desiatky poslucháčov. Jej súčasťou bolo aj meranie krvného tlaku, ktorý mal zo sedemnástich ľudí v poriadku len jeden človek.
Daň za blahobyt
„Kardiovaskulárne, teda srdcovo-cievne ochorenia, sú novodobou epidémiou,“ tvrdí kardiológ Dušan Gálik.
„Je to akási daň za náš blahobyt a spôsob nášho života,“ hovorí. Podľa jeho slov tieto ochorenia spôsobujú 50 až 60-percentnú úmrtnosť, čiže zomiera na ne každý druhý človek.
„Najčastejšie je to srdcový infarkt alebo mozgová porážka,“ podotkol. Zároveň pripomenul, že srdcovo-cievnym ochoreniam sa dá predchádzať dobrou prevenciou.
„A liečbou rizikových faktorov ako vysoký krvný tlak, cholesterol, fajčenie, cukrovka, obezita, stres,“ vymenoval. „Dôležité sú dostatok pohybu, správna životospráva a podobne.“
Alarmujúce čísla
Na Slovensku má vysoký krvný tlak každý druhý človek. Pri vyššom veku je tento výskyt ešte častejší.
„Každý druhý človek je obézny, alebo má nadváhu. Už sa podobáme Američanom,“ prirovnáva.
„Každý druhý človek má vysoký cholesterol, každý tretí je fajčiar. Výskyt cukrovky a poruchy metabolizmu cukrov má zhruba dvadsať percent našej populácie, teda každý piaty Slovák. To sú alarmujúce čísla,“ upozorňuje.
„Keď si predstavíme, že ľudia nemajú žiadnu fyzickú aktivitu, len vysedávajú pred počítačom, televíziou a na druhej strane tu máme 14-percentnú nezamestnanosť, sociálne neistoty, je to hotová srdcovocievna pohroma.“ Preto je podľa neho dôležité venovať sa ľudom, ktorí majú pre výskyt takýchto ochorení viaceré rizikové faktory, s plnou vážnosťou. „A zabrániť tak vzniku srdcového infarktu, mozgovej príhody či náhlej srdcovej smrti. To je úlohou nás, lekárov. Aj formou prednášok treba informovať o rizikách a, samozrejme, aj o spôsoboch liečby.“
Sedemnásť transplantácií ročne
Okrem nasadenia liekov, diétneho stravovania či celkovej úpravy životosprávy používajú lekári špeciálne spôsoby liečby. Napríklad rozťahovanie srdcových ciev pri upchávaní s použitím rôznych kovových stentov, aorto-koronárne bypassy-operácie, premostenie ciev. Alebo aplikujú pacemakery (strojčeky na srdce), náhradu chlopní srdca, umelé srdcia, uskutočňujú transplantácie. „Závisí to od postihnutia srdca,“ vysvetlil kardiológ.
V rámci Slovenska transplantovali srdce v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave od marca 1998 zhruba dvesto pacientom. „To je frekvencia asi 17 transplantácií ročne,“ podotkol.
„Ak pacientovi správne vysvetlíme povahu ochorenia a ušijeme mu liečbu na mieru, spolupráca s ním je dobrá a prináša ovocie,“ tvrdí. „Samozrejme, sú aj takí, ktorí sa nedokážu zbaviť napríklad fajčenia, nedodržiavajú životosprávu, neužívajú pravidelne lieky a nechodia na kontroly. To sú zvyčajne horúci kandidáti na srdcovocievne komplikácie. Platí u nich pravidlo, že zdravie a život si začnú vážiť až vtedy, keď ťažko ochorejú a často im už ani niet pomoci,“ dodal.
