KRAHULE, KUNEŠOV. Počas vlaňajšieho sčítania obyvateľstva sa k nemeckej menšine v Krahuliach prihlásilo 31 percent ľudí. Za desať rokov toto číslo stúplo o sedem percent. Naopak, v Kunešove nemecká menšina klesla. Hlási sa k nej len 14 percent obyvateľstva, čo je o päť percent menej ako predtým.
Z úcty k rodičom
Starosta Krahúľ Miroslav Schwarz informoval, že nemecká menšina v obci prekročila zákonom stanovenú 20-percentnú hranicu, aby mohli mať dvojjazyčné označenie obce.
„Takisto niektoré úkony, ak o to niekto požiada, môžeme vybavovať v nemčine,“ vysvetlil. Tabuľku s názvom Blaufuss, ktorá je hneď pod slovenskou verziou Krahule, si teda môžu ponechať aj naďalej.
„Obec či ľudia však z toho nemajú žiadne výhody,“ podotkol. „Ide skôr o zachovanie tradícií a hrdosť na svojich predkov. Preto sa teraz aj niektorí mladší obyvatelia prihlásili k menšine. Z úcty k rodičom, čo možno predtým nespravili,“ myslí si.
„Obyvatelia s nemeckými koreňmi už zvykli svoje deti prihlasovať k slovenskej národnosti,“ pripomína, s čím súvisel predchádzajúci pokles. On sám sa vždy hlásil k nemeckej národnosti. „Obidvoch rodičov mám Nemcov, takže hovorím aj ich dialektom.“
Tradície nemeckej menšiny v obci zachováva najmä Karpatskonemecký spolok, podobne ako v susednom Kunešove.
„Sú v ňom väčšinou ženy v pokročilom veku. Kedysi chodievali pravidelne spievať na rôzne podujatia. Čím ďalej je to však horšie. Mladí dialekt neovládajú a starší chorľavejú, takže to pomaličky upadá,“ uzavrel Schwarz.
Strácajú identitu
„Po každom sčítaní je u nás počet ľudí, ktorí sa hlásia k nemeckej národnosti, nižší. Vlani nás bolo už len 14 percent,“ hovorí starosta Kunešova Ján Ihring, ktorý sa tiež hlási k menšine.
„Označenie obce zatiaľ necháme aj v nemeckom jazyku, teda Kuneschhau. Kým nám to nepríde nejakým príkazom, neodstránime ho,“ tvrdí.
„Pomaly a isto ľudia nemeckej národnosti u nás vymierajú a mladých je pomerne málo,“ konštatoval. „V roku 1991 sme mali takmer 30 percent, o desať rokov neskôr 19, teraz len tých 14. Mrzí ma to,“ podotkol.
„Možno je to aj tým, že mladí majú existenčné problémy. Za prácou cestujú, alebo sa sťahujú do iných miest, čím sa ich identita vytráca. Mnohí žijú prevažnú časť roka dokonca v cudzine, ich korene už nie sú také pevné,“ povedal.
„Bola by ale škoda, ak by sa odtiaľto vytratila nemecká kultúra. Práve ňou je naša obec špecifická.“
