Kalové pole v Žiari nad Hronom je zrekultivované. Generálny riaditeľ ZSNP tvrdí, že červený kopec už nepredstavuje žiadnu hrozbu.
ŽIAR NAD HRONOM. Odkalisko, ktoré žiarska aj slovenská verejnosť vnímala ako hrozbu, je dnes neškodným kopcom.
Informoval o tom Ján Klimko, generálny riaditeľ spoločnosti ZSNP, ktorá dokončila projekt Rekultivácia odkaliska Kalové pole zameraný na odstránenie starej environmentálnej záťaže.
Sanácia Kalového poľa predstavovala celkovú investíciu 53-miliónov eur zo súkromných zdrojov.
Najväčšie na Slovensku
Až 42 metrov vysoké odkalisko s obvodom 3-tisíc metrov, ktoré vzniklo ako dôsledok výroby oxidu hlinitého z bauxitu, je zrejme najväčším na Slovensku.
Ak by ho nesanovali, hrozil by únik alkalickej vody a jej pretečenie cez hrádze do okolia.
„Každoročne pribúdalo do telesa zhruba 80 až 100-tisíc kubických metrov dažďovej vody. Tá sa silne alkalizovala a raz by nastal čas, kedy by pretiekla,“ poukázal Klimko na najväčšiu hrozbu.
„Alkalická voda s vysokým pH by sa dostala do Hrona, pričom by v rieke skončil život.“
Postupne by dochádzalo aj k znižovaniu stability telesa odkaliska, čo by mohlo spôsobiť pretrhnutie hrádzového systému, zároveň by pretrvávala vysoká prašnosť v celej Žiarskej doline.
Monitorovací systém
„Pred rekultiváciou sa okolo odkaliska vytvorili hrádze z pomerne pevného materiálu. Vo vnútri sa nachádzalo bahno, z ktorého je teraz niečo ako mäkká zemina. Tým sa výrazne zlepšili podmienky stability,“ hovorí profesor Jozef Hulla.
„Ak by sa hrádza pretrhla, zemina by sa mohla dostať do pohybu, ale rozhodne nie ďaleko,“ povedal. „Som presvedčený, že v súčasnosti žiadne nebezpečenstvo z tohto odkaliska pre okolie nehrozí.“
Po rekultivácii je odkalisko nepriepustne uzavreté, čo zamedzuje vnikaniu zrážkovej vody do jeho telesa a je začlenené do prírodného prostredia. Jeho celá plocha je v súčasnosti pokrytá tesniacimi prvkami zatiahnutými až za bentonitovú stenu.
Spoločnosť ZSNP vybudovala monitorovací systém, ktorý bude stav odkaliska sledovať aj v nasledujúcich rokoch. Ročné náklady na jeho udržiavanie odhadujú na stovky tisíc eur.
Ján Klimko, generálny riaditeľ ZSNP (vľavo) a profesor Jozef Hulla. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Unikátne dielo
„Z nebezpečného kopca sa stal bezpečný kopec,“ tvrdí Klimko. „Za osem rokov sme vybudovali unikátne dielo, pri realizácii ktorého sme použili originálne riešenia. Na Slovensku, ani v Európe, nemajú obdobu,“ podotkol.
„Ľudí už nebude ohrozovať alkalická voda. Z ich okolia zmizne hrozivo vyzerajúci červený kopec, ktorý sa po určitom čase zmení na zelený,“ pripomenul. O jeho využití podľa jeho slov zatiaľ neuvažujú.
„Momentálne je kopec zakonzervovaný, obsahuje však 35 percent čistého železa. Problém je len v tom, že je chemicky naviazaný a ťažiť z neho je zatiaľ ekonomicky nevýhodné. Verím ale, že raz príde čas, keď aj táto oblasť bude zaujímavá. Kalové pole obsahuje takmer celú Mendelejovu tabuľku prvkov, vrátane zlata,“ dodal.
Dlhoročný proces
Žiarske odkalisko vzniklo v rokoch 1959 až 1967.
Po skončení výroby oxidu hlinitého z bauxitu zostalo zhruba 10-miliónov ton kalu a 1,2 milióna kubických metrov alkalickej vody.
Výstavba podzemnej tesniacej steny v rokoch 1991 až 1997 zabránila únikom alkalickej vody z poľa do podzemných vôd a pôd v okolí odkaliska, no zároveň ročne pribúdalo 80-tisíc kubických metrov zrážkovej vody, ktorá sa v odkalisku kontaminovala.
Od roku 2001 do októbra 2012 z kalového poľa odčerpali a spracovali viac ako 2-milióny kubických metrov alkalickej vody. Počas prípravy povrchu pred zakrytím odťažili a preskupili viac ako 100-tisíc kubických metrov kalu.
(ešte)
