Aj dobytok musí vedieť, že sú Vianoce.
NOVÁ BAŇA. Štefan Wolf-Slameníkov o sebe hrdo hovorí, že je cez tristo rokov sedliak v rodovom reťazení. Tradície si ctí a dodnes dodržiava aj tie vianočné.
Maštaľ vyzdobená čečinkou
„V starej, patriarchálnej, nemeckej rodine, akou sme boli aj my, sme vždy mali určité väzby na majetky a dobytok,“ povedal gazda.
„Už týždeň pred Vianocami sme sa preň snažili získať čo najlepší krm. Aby mal na vianočky aj on prilepšené ako ľudia,“ podotkol.
„Vždy sa rezali sečky. Teda seno, mládza, ďatelinka, slama, jačmeň a pre vôňu jedna chvojina. To sa im namiešalo a nachystalo na sviatky,“ vysvetlil.
„Okrem toho musel byť dobytok pekne vypucovaný, vyčesaný a maštaľ vyzdobená čečinkou,“ tvrdí so slovami, že tento zvyk dodržiavajú s manželkou doteraz.
„Zvieratá musia mať krásne ustlané a byť spokojné. Jednoducho musia vedieť, že sú vianočky. Počas sviatkov si priam lebedia. Ale keď sú spokojné kravičky, rovnako je na tom aj gazda.“
Oblátky s petržlenovou vňaťou
Maštaľ bola kedysi podľa jeho slov pre ľudí najväčším lákadlom.
„Teplučko sa tam držalo aj cez zimu. A tam, kde je teplo, sa tlačia tiež ľudia. V domoch museli kúriť, v maštali to nebolo potrebné,“ zhodnotil.
„Okrem toho, že dobytok v priestore nadýcha, teplo sála aj z tela. Veď je to masa,“ pokračoval. „Ľudia sa tam radi milovali, aj sa tam narodili a podobne,“ povedal s úsmevom.
„Aby bol dobytok na Vianoce úplne spokojný, domáci sa s ním podelili o ozdobené oblátky, do ktorých vpiekli petržlenovú vňať. Naši predkovia si takto uctievali každého člena maštale.“
Naprázdno neobíde ani hydina
Väčšinu týchto zvykov Wolfovci dodržiavajú, no oblátky v súčasnosti nahradili chlebom.
„Pred štedrou večerou, keď je už všetko porobené, dáme každému zvieraťu po jednom kúsku,“ hovorí Antónia Wolfová.
„Niečo špeciálne ale dostane každý člen gazdovského dvora. Aj kozičky, hydina, mačky.“
Kravky na Slameníkovom dvore sú doménou gazdinej. Tá sa o ne stará príkladne. A keďže pred Vianocami treba viacej mlieka, tvarohu, smotany, v tomto období ich kŕmi ešte viac ako inokedy.
„Ten, kto potrebuje, si pred sviatkami príde vziať mlieko či tvaroh sem,“ podotkla. Jej manžel vzápätí prízvukuje, že starí gazdovia prechovávali k dobytku úctu.
„Ľudia sa báli hladu a ten, kto mal maštaľ, bol niekto, jednoducho pán,“ uzavrel.
