Imelu sa v blízkosti Banskej Štiavnice darí, láka zberačov zo širokého okolia. Stále zelená rastlina znamená pre lesníkov problémy, na Vianoce má však do príbytkov priniesť šťastie.
SVÄTÝ ANTON/PRENČOV. Zelené gule v korunách stromov bez listov vidieť v obciach okolo Banskej Štiavnice už z diaľky.
V neobhospodarovaných sadoch vytvára na starých jabloniach zvláštne hniezda.
Najlepšia lokalita v kraji
Vždy pred Vianocami sa na tieto miesta vo Svätom Antone a v Prenčove vydávajú zberači z blízkeho okolia, ale aj zo vzdialenejších miest a obcí.
„V chotári sme kedysi mali množstvo ovocných sadov. Neskôr sa v nich rozmohlo imelo. Pamätám si, že sem za ním chodievali celé skupiny, zbierali ho pre farmaceutické firmy. No napriek tomu, že je ho u nás veľa, miestni sa zberu nikdy nevenovali,“ spomína starostka Prenčova Alena Ciglanová.
„Vlani sme nepotrebovali ani rebrík. Viaceré stromy boli spílené, zrejme si tak ľudia, čo imelo zbierajú na kšeft uľahčili prácu,“ hovorí Ján zo Zvolena, ktorý do Prenčova chodieva na stále zelenú rastlinu už niekoľko rokov. Tvrdí, že je to v kraji najlepšia lokalita, nemusia totiž liezť na vysoké stromy.
Zvláštne zelené hniezda. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Na bosorácky kotol chytali vtáky
Spolu s priateľmi si vetvičkami imela naplnia každý po taške, svoj úlovok však nepredávajú výrobcom liekov ani na vianočných trhoch.
„Vždy beriem pár vetvičiek žene ako vianočnú dekoráciu. Ja si z neho varím čaj proti cukrovke, je to najlepšia prevencia. Oberiem biele bobule, ktoré sú jedovaté a z nasekaných lístkov a vetvičiek urobím liečivú zmes,“ vysvetľuje.
Rastlina, ktorú starí zelinkári nazývali aj bosoráckym kotlom, pomáha vraj aj pri epilepsii. Má schopnosť vyrovnávať tlak a rozpúšťať krvné zrazeniny. Z jedovatých plodov po zmiešaní s bravčovou masťou vznikne veľmi účinná masť na omrzliny.
Ako chlapec používal Ján biele guľky ako surovinu do špeciálneho lepidla na vtáky. S kamarátmi boli totiž vášnivými vtáčkarmi. Bobule varili s popolom na sporáku, kým nevznikla hustá hmota. „Na lepidlo z imela sme chytali najmä stehlíky,“ spomína na detstvo.
Ďalší zo zberačov, zhodou okolností tiež Ján, porozdáva nazbierané halúzky známym. „Nech si pred Vianocami vyzdobia príbytky. Buď si ich niekde zavesia, alebo dajú do vázičky pre šťastie. Nesmú ho však dať do vody, inak im do týždňa úplne zvädne,“ radí.
Zberači, ktorých sme v Prenčove stretli, sa zhodujú na jednom. „Lokality, kde imelo rastie, sa neprezrádzajú rovnako ako hubárske fleky.“
Drevo s dierkami trápi lesníkov
Úplne inak sa na vždy zelenú rastlinu, ktorá sa objavuje na listnáčoch aj na ihličnanoch, pozerajú lesníci. „Niekomu sa môže zdať imelo ako tajomná a zaujímavá rastlina, pre nás je však jednoducho škodcom. Je to poloparazit, ktorý vodu a ďalšie výživné látky odoberá z tela hostiteľa. Strom, na ktorom rastie, oslabuje,“ ozrejmuje Veronika Dudíková zo Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici.
Najmä pre borovice, jedle, jablone, topole či agáty, na ktorých sa vyskytuje najčastejšie, môže byť doslova prekliatím.
„Drevo poškodzuje až do hrúbky dvadsať centimetrov. Jeho cicavé korienky, takzvané haustórie, siahajú kolmo na os kmeňa a v strome vytvárajú dierky. Napadnutá drevina postupne chradne a nakoniec ju musia vyťažiť, aby sa z nej imelo nerozšírilo ďalej.“
Lepkavé semená roznášajú vtáky tak, že ich zobákom zavrtávajú do haluze, alebo vylučujú nestrávené spolu s trusom.
„Prenčov a Svätý Anton sú z tohto pohľadu imelom úplne zamorené,“ konštatuje odborníčka.
"Pre lesníkov je imelo škodcom," zhodujú sa Veronika Dudíková a Petra Kyjovská. FOTO: IVA ZIGOVÁ
Čarovný bozk a recept na bohatstvo
Hoci zvykoslovie v súvislosti s imelom pochádza pravdepodobne od Keltov, v slovenských domácnostiach si už dávno našlo svoje miesto. Druidi, keltskí kňazi, považovali imelo za posvätnú rastlinu, všeliek odstraňujúci všetky neduhy. Počas sviatočných ceremónií ho údajne zberali zlatými kosákmi a nožmi, aby sa ho nedotkla ľudská ruka.
Vešali ho nad vstup do príbytku na znamenie šťastia a lásky do budúceho roka. Hovorí sa aj, že keď sa ľudia pobozkajú pod imelom, budú k sebe patriť.
Veronika Dudíková zdobí imelom jelenie parohy na stene, keďže jej manžel, tiež lesník, je zároveň poľovníkom. Istý čas dokonca v peňaženke nosila lístoček z tejto rastliny spolu s kúskom hematitu.
„Takáto kombinácia má zabezpečiť, že peniaze z peňaženky nikdy nezmiznú. Treba to vyskúšať, aj keď u mňa to nezabralo,“ dodáva s úsmevom.
