Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Hľadajú technológiu na masívne spracovanie kalu

Žiarsky kal je predmetom výskumu odborníkov z Technickej univerzity vo Zvolene. Ďalšie bádanie by podľa nich mohlo priniesť okrem zníženia objemu skládky aj úsporu prírodnej suroviny.

Profesor Juraj Ladomerský. So svojím tímom sa už dlhé roky zaoberá výskumom žiarskeho kalu.Profesor Juraj Ladomerský. So svojím tímom sa už dlhé roky zaoberá výskumom žiarskeho kalu. (Zdroj: EVA ŠTENCLOVÁ)

ŽIAR NAD HRONOM. Využitie žiarskeho kalu sa snažili nájsť viacerí. Dlhoročný výskum viedol aj profesor Juraj Ladomerský so svojim tímom z Technickej univerzity vo Zvolene.

„Riešili sme ho v rôznych obdobiach na niekoľko etáp,“ povedal. „Touto problematikou sme sa začali zaoberať už začiatkom deväťdesiatych rokov.“

Experiment v prevádzke

„V skládke sa vo veľkom objeme nachádzali výluhy, teda alkalické vody, ktoré hrozili negatívnym efektom. V laboratórnych podmienkach sme skúšali túto vodu využiť na odsírovanie spalín v uhoľnej kotolni, ktorú v tom čase mali v žiarskom ZSNP,“ hovorí o začiatkoch výskumu. „V roku 1994 sme mali kompletné výsledky, pričom sa mohlo začať uvažovať o experimente v prevádzke.“

Skryť Vypnúť reklamu

Uhoľnú kotolňu však zrušili, pričom alkalické vody už nebolo možné použiť.

„Zistili sme, že sa to dá využiť aj v spaľovni Petrochemy Dubová. Žiaľ, tento podnik skrachoval. Neskôr sa preto začalo uvažovať, že by sa alkalické vody vozili do zvolenskej teplárne, ktorá mala v pláne vybudovať odsírovaciu jednotku. Ideálnym riešením by pritom bolo zakoncentrovanie týchto vôd.“ Tento plán však zostal len v teoretickej rovine.

Výskum pod vedením profesora Ladomerského robili na pôde univerzity. „So súhlasom vedenia ZSNP sme si zobrali vzorky do našich laboratórií,“ vysvetlil.

Z kalu urobili brikety

Výluhové vody boli len jednou z oblastí, v ktorých výskum robili.

„V roku 1999 sme začali riešiť aj využitie kalu, teda tuhej hmoty, v iných procesoch. Ukázalo sa, že je možné využiť ho pri výrobe sivej liatiny,“ pokračoval s tým, že kal najskôr museli dostať do kompaktnej formy. „V prášku sa do kuplovej pece nedal vhodne dávkovať, preto sme z neho vytvorili brikety, ktoré možno použiť pri tavení.“

Skryť Vypnúť reklamu

Medzitým ZSNP vynaložil veľké prostriedky na zakrytie skládky. „Zároveň urobili opatrenia, aby nedošlo k ďalším negatívnym javom. Momentálne tam nehrozí nič podobné ako v maďarskej Ajke,“ tvrdí.

„Generálny riaditeľ ZSNP, Ján Klimko, sa múdro vyjadril, že skládka je zakrytá, no zároveň pripravená na nejaké využitie. Nič vlastne nebráni tomu, aby tam pokračoval ďalší výskum,“ povedal. Zároveň poukázal na to, že na skládke je obrovské množstvo materiálu.

„Takmer 10 miliónov ton obsahuje aj cenné, no ťažko využiteľné látky,“ podotkol. Podľa neho je však toto množstvo len akoby kvapkou v mori. Vo svete sa totiž ročne vytvorí 120-miliónov ton červeného kalu. Ročne pribúda okolo desať percent, teda zhruba 10-miliónov ton. Miliardy ton kalu sú zakonzervované. Ak sa podarí vytvoriť technológiu, ktorá by ho masívne spracovala, išlo by o veľký úspech.

Skryť Vypnúť reklamu

Využiť chcú aj trosku

Zatiaľ posledný výskum realizovali v rámci projektu Modelovanie dvojstupňového spracovania vybraných anorganických odpadov (metalurgickým spôsobom) a jeho overenie. Trval od septembra 2008 do júna 2011.

Vo výskumoch plánujú pokračovať, zámery už majú pripravené.

„O konkrétnostiach vopred hovoriť nechcem, no môže to mať niekoľko prínosov,“ hovorí. „Prvým je zníženie objemu skládky. Druhým úspora prírodnej suroviny, napríklad vápenca. Ďalší prínos by to malo v zmene určitých charakteristík toho, čo z kuplovej pece vychádza. Teda kov, ktorý sa vytaví, a troska. Tú v súčasnej dobe len skládkujú.“

Tvrdí, že u trosky by mohli dosiahnuť zlepšenie jej vlastností, čím by sa stala využiteľnou.

V laboratóriách chcú skúšať aj formy viazania oxidu uhličitého, teda skleníkového plynu, s ktorým súvisia klimatické zmeny. „Alkália v skládke je ideálna na to, aby sa jeho časť pohltila.“

Tím pätnástich odborníkov

Projekt na ďalší výskum podali Agentúre pre výskum a vývoj. Či im ho schvália, by sa mali dozvedieť koncom roka.

„Metodiku máme vypracovanú, ľudia sú zaškolení. Takže čakáme už len na to, aby sme mohli začať robiť, analyzovať a získavať výsledky.“

Pod vedením profesora Ladomerského sa na výskume podieľa tím pätnástich ľudí priamo z univerzity. „Spolupracujeme ale aj s ďalšími inštitútmi,“ podotkol.

Katedra environmentálneho inžinierstva Technickej univerzity vo Zvolene je gestorským pracoviskom pre odbor environmentálne inžinierstvo.

„V Spojených štátoch amerických a západnej Európe patria absolventi tohto odboru k najžiadanejším,“ vysvetlil.

„Veľmi dobre sa uplatňujú aj naši. Paradoxné ale je, že z tohto hľadiska vyhodnotili fakultu v rámci Slovenska ako poslednú. Je to preto, že ďalšie študijné programy sú zamerané na ekológiu, pričom absolventi tohto smeru nemajú žiadne alebo len veľmi slabé uplatnenie,“ zhodnotil. „Environmentálni inžinieri však takýto problém nemajú,“ pripomenul s tým, že už v rámci štúdia sú študenti tohto odboru zapájaní do výskumu. Verí, že jeho tím v ňom dosiahne dobré výsledky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 42 351
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 846
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 389
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 948
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 892
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 326
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 197
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 055
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 934
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žiar - aktuálne správy

Testovanie v Žiari nad Hronom.

Obyvatelia využili aj možnosť online registrácie.

12 h
Momentka zo zápasu proti Púchovu.

Futbalisti Pohronia absolvovali ďalšie dva prípravné zápasy. Najskôr si zmerali sily so Žilinou, cez víkend doma privítali futbalistov Púchova.

13 h
Antigénové testovanie na koronavírus.

Čerstvé výsledky z dnešného testovania.

23. jan
Mesto zredukovalo počet odberových miest.

Na testovanie dnes prišlo menej ľudí ako očakávali.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

5 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?