Ani po sedemnástich rokoch súdnych sporov nie je jasné, či a kedy sa niekdajšie mestské lesy Kremnici vrátia.
KREMNICA. V novembri minulého roka Krajský súd v Žiline rozhodol, že 650 hektárov veľký lesný celok Rovná hora je majetkom mesta Kremnica a štátny podnik Vojenské lesy a majetky SR mu ho majú vrátiť. Potvrdil tak predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu v Martine.
Hovoria o obštrukciách
Mesto o územie v katastri obce Sklené prišlo v roku 1949 jeho zoštátnením, užívala ho armáda.
Rozsudok, voči ktorému sa nedá odvolať, padol po sedemnástich rokoch súdnych sporov. Hneď prvé pojednávanie v roku 1996 dokonca prerušilo cvičenie civilnej ochrany.
„Vojenské lesy a majetky neustále hľadali spôsob, ako tento súdny proces predlžovať, používali obštrukcie typu, že ich právny zástupca sa z rôznych dôvodov nedostavil na súd, takže po sedemnástich rokoch sme sa tešili, že náš majetok konečne získame späť,“ okomentovala vývoj sporu kremnická primátorka Zuzana Balážová (NEKA).
Lesa sa vzdať nechcú
Vojenské lesy a majetky SR, š.p., mali lokalitu vydať do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku, no neurobili tak.
Namiesto toho sa na Najvyšší súd Slovenskej republiky obrátili s dovolaním, ktorým napádajú rozhodnutie odvolacieho súdu. Zároveň požiadali o predbežné opatrenie, aby Rovnú horu nemuseli Kremnici vydať, kým Najvyšší súd nerozhodne.
„Rozhodnutie Okresného súdu Martin, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, považujeme za nezákonné a podali sme mimoriadny opravný prostriedok,“ zdôvodnil postup štátneho podniku jeho generálny riaditeľ Ján Jurica.
Lesný celok teda naďalej považuje za majetok štátu.
Mesto prichádza o príjmy
Balážovej sa zdá takýto postup neprijateľný. „Je paradoxné, že štátny podnik, teda organizácia zastupujúca štát, nechce rešpektovať rozhodnutie súdu. Keby to bol súkromný subjekt, tak by som to chápala, ale toto je pre mňa nepochopiteľné.“
Mesto takto podľa nej naďalej prichádza o príjmy z hospodárenia, ide totiž o lokalitu, kde sa ťaží drevo a o lukratívny poľovný revír.
Jurica naopak tvrdí, že štát v súčasnosti na ťažbe v Rovnej hore nezarába. „Na danom území sa nachádzajú porasty silno napadnuté podkôrnym hmyzom, odstraňovali sme tam aj následky po požiari. Prebieha spracovávanie kalamity, teda výkon náhodnej ťažby. Zvýšené náklady na spracovanie drevnej hmoty prevyšujú tržby,“ reagoval na našu otázku, aké príjmy má podnik z ťažby v lokalite.
Na rovnakú otázku v súvislosti s poľovníctvom neodpovedal.
Dodal však, že Rovná hora je strategickým územím pre potreby ministerstva obrany. Územie má podľa jeho vyjadrenia tvoriť prirodzený kryt a bezpečnostné pásmo vojenských objektov a obrannej infraštruktúry.
Prieťahy pokračujú
Najvyšší súd SR zatiaľ o dovolaní nerozhodol. „Po preskúmaní zistil nedostatky a spis vrátil nižšiemu súdu, aby ich odstránil. Až po opätovnom predložení spisu s odstránenou chybou bude môcť najvyšší súd o dovolaní rozhodnúť v zmysle zákona,“ odpísali nám z kancelárie predsedu súdu s odôvodnením, že keďže vec nie je skončená, nemôžu byť presnejší.
Okresný súd v Martine, kam sa mal spis pre nedostatky vrátiť, ho však zatiaľ nemá a nevie teda, s akou chybou sa má vysporiadať.
„Spis bol Najvyššiemu súdu odoslaný 4. januára na rozhodnutie o dovolaní. Do dnešného dňa sa však spis na Okresný súd Martin nevrátil, preto vám nemôžem odpovedať na vaše otázky,“ zareagovala vo štvrtok Anna Dudová Záborská, hovorkyňa Krajského súdu v Žiline.
