NOVÁ BAŇA. Pohronské múzeum v Novej Bani oslávilo 60 rokov. Pri tejto príležitosti otvorili vlani v novembri výstavu s názvom Múzeum, naša 60-ročná pokladnica histórie.
Prvým správcom bol obuvník
„Toto jubileum predstavuje šesť desaťročí ľudskej práce. Múzeum totiž nie je len o zbierkach, ale o všetkých, ktorí sa o ne starajú od ich získania cez ošetrovanie až po prezentáciu verejnosti,“ povedala jeho riaditeľka Katarína Konečná.
Pohronské múzeum vzniklo 8. augusta 1952. Keďže Nová Baňa bola v tom čase okresom, o jeho založení rozhodla Rada okresného národného výboru.
Prvým správcom bol novobanský zberateľ starožitností Anton Solčiansky, ktorého rozsiahla zbierka sa stala základom pre vznik takejto inštitúcie. Pôvodne sa živil ako obuvník, nešlo teda o profesionálneho múzejníka.
„Vždy sa ale zaujímal o minulosť, históriu, starožitnosti. Svoju zbierku venoval začiatkom päťdesiatych rokov mestu. Neskôr k nej pribúdali predmety súvisiace s históriou Novej Bane, dovtedy uchovávané v bývalom mestskom archíve.“
Vystriedali ho čižmár a krajčír
Solčiansky pôsobil ako správca múzea prvé tri roky od jeho vzniku. Následne ho vystriedali čižmár Anton Emanuel, Jozef Bureš a krajčír Vojtech Rudzan, ktorý túto funkciu vykonával do roku 1972. Potom nastúpil na miesto riaditeľa významný regionálny historik Alexander Zrebený a múzejnú prácu v Novej Bani už posunul na profesionálnu úroveň. Odvtedy sa tam datuje budovanie prvých expozícií pod vedením odborného pracovníka.
S jeho príchodom sa začala aj veľká vedecko-výskumná práca, ktorej výsledkom je napríklad monografia Dejiny Novej Bane. Vyšla ale až po jeho smrti v roku 1986.
Následne sa stal riaditeľom kremnický archeológ Gejza Trgina. Počas jeho pôsobenia v múzeu založili konzervátorskú dielňu a pribudli nové expozície. Vo svojej funkcii zotrval do roku 1999, odvtedy mu šéfuje Katarína Konečná.
Neskorogotická Madona z Hodruše
„Každý predmet v našom múzeu má vypovedaciu schopnosť či už o histórii alebo zručnosti našich predkov,“ hovorí riaditeľka.
„Veľkú hodnotu má umelecká zbierka obsahujúca pamiatky gotického a najmä barokového umenia,“ povedala. „Skvostom v tejto zbierke je neskorogotická Madona z Hodruše-Hámrov,“ spomenula jeden z klenotov.
„Máme tu aj pamiatky viažuce sa k histórii mesta, napríklad na baníctvo, mestskú správu. Nechýbajú staré texty prísah richtárov, cechové truhlice, zvolávacie tabuľky,“ vymenovala niektoré ďalšie vzácnosti.
Zbierkový fond múzea v súčasnosti tvorí takmer 15-tisíc kusov z oblasti histórie, archeológie, etnografie, umenia, techniky, geológie či numizmatiky. Každoročne sa počet predmetov rozrastie o stovky, vlani ich pribudlo viac ako 400.
Hajdúsi na starej fotografii
Výstava venovaná jubileu múzea trvá do 8. februára, na jej návštevu už zostáva len pár dní. Môžete na nej vidieť napríklad portrét Habsburgovca z Rádu Zlatého rúna, aj dva vyrezávané barokové kríže. Zaujímavosťou sú kabelky z krokodílej kože z obdobia prvej Československej republiky.
Celkovo tvoria výstavu dve časti. Menšia je spomienková, kde sú zachované fotografie z pôvodnej Solčianskeho zbierky.
„Máme záber na mestských policajtov, vtedy hajdúchov z konca 19. storočia, ale aj členov hasičského zboru. Nechýba menoslov, pri niektorých dobrovoľných hasičoch aj povolanie, ktoré vykonávali,“ povedala.
Druhá časť je zameraná na činnosti múzea v oblasti výskumu. Môžete vidieť archeologické nálezy stredovekej keramiky z 15. storočia, ktorá sa nachádzala na území centra mesta. Muzeálna knižnica okrem odbornej literatúry obsahuje mnohé staré tlače.
„Zaujímavosťou sú dve mapy z 18. storočia, na ktorých je Nová Baňa zakreslená s tým, že jednotlivé podniky tam majú zapísaných aj svojich vlastníkov. Sú tam mená významných banských ťažiarov, členov mestskej rady a podobne. Mnohé sa tu vyskytujú dodnes,“ podotkla.
Výstava nezabúda ani na činnosť konzervátorskej dielne. „Fotodokumentácia ukazuje, čo všetko sa dá s poškodeným predmetom urobiť, aby dostal po príchode do múzea nový život.“
