KREMNICA. Ku kováčom z celého sveta, ktorí vytvárajú železné ruže pre pamätník tragédie na ostrove Utöya sa pridali aj tí zo Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici.
„Zapojili sme sa do projektu Oceľová ruža pre Nórsko, s ktorým prišli kováči z Osla. Tí sa snažia zozbierať kované ruže z celého sveta a z nich poskladať pamätník venovaný obetiam masového vraha Andersa Breivika,“ približuje aktuálnu aktivitu niektorých študentov Juraj Cinkanič, učiteľ v odbore umelecké kováčstvo a zámočníctvo.
Umelecká škola je známa práve silnou tradíciou kováčstva, ktoré sa v Kremnici vyučuje už od roku 1966.
Jemný kvet z kusu železa
Svoje kované kvetiny v týchto dňoch v zadymenej školskej dielni tvoria Ivan Murko a Ondrej Daubner. Aj oni sa rozhodli podporiť myšlienku solidarity s obeťami tragédie a ich rodinami.
„Je to naša prezentácia ako jednotlivcov, keďže na každej ruži bude vyrazený znak autora a pripevnený štítok s jeho menom. Zároveň však podporujeme dobrú myšlienku,“ objasňuje, prečo sa zapojili do projektu, Ivan.
Vytvoriť jemnú rastlinu z kusu železa však vôbec nie je jednoduché. Vyžaduje si to vzájomnú spoluprácu, fyzickú silu na začiatku, ale aj opatrnosť a zmysel pre detail pri finalizácii.
„V každej fáze sa to dá pokaziť,“ zhodujú sa s úsmevom študenti.
Obaja si zvolili náročnejšiu a ako hovoria, tradičnejšiu, z techník.
„Naše ruže sú z jedného kusu materiálu. Z guľatiny vytiahneme stonku, zvyšnú časť rozklepeme kladivom, po obvode narežeme na tri vrstvy, ktoré vypracujeme na tenko. Potom ich opatrne nasekávame a tvarujeme do lupeňov,“ opisuje štvor- až päťhodinový postup, pri ktorom sa skláňajú nad ohňom a nad nákovami, Ondrej.
„Postup musíme dodržať, ale je na autorovi, ako to dozdobí, akú povrchovú úpravu si zvolí, ako do toho vtlačí svoj osobitý štýl,“ dopĺňa ho Ivan.
Od kusu železa k ruži. FOTO: MARTIN KÁROLY
Cechmajster: Podľa ruže spoznáš kováča
To, že sa kremnická škola rozhodla pridať, oceňuje cechmajster Cechu kováčov a umeleckých kováčov na Slovensku Vladimír Eperješi, ktorý s iniciatívou oslovil desiatky kováčskych dielní.
„Už teraz je isté, že zo Slovenska poputuje do Nórska minimálne 24 ruží. Som rád, že sa pridali aj kremnickí študenti, určite do toho dávajú srdce.“
Skúsený umelecký kováč vidí v snahe kolegov z celého sveta spoločné odsúdenie činu jedného človeka, pre ktorý 22. júla 2011 zahynulo pri bombovom útoku v Osle a masakre na ostrove Utöya 77 ľudí.
„V dňoch po tragédii Oslo zaplavili ruže, samozrejme, tie skutočné. Stali sa akýmsi symbolom tejto smutnej udalosti, a preto by mali byť aj hlavným motívom pripravovaného pamätníka,“ hovorí Eperješi.
„Okrem toho, ak chcete zistiť, kto je dobrý kováč, dajte mu vyrobiť ružu,“ tvrdí.
Do projektu sa podľa neho môžu zapojiť aj bežní ľudia či rôzne inštitúcie. „V Nórsku napríklad pod dohľadom kováčov vytvárajú vlastné ruže príbuzní obetí. Vlastnú kovanú kvetinu môže dať dielni vyrobiť vo svojom mene napríklad magistrát mesta,“ dodáva.
