BANSKÁ ŠTIAVNICA. Hectór (26) je lektorom v bilingválnom Gymnáziu Andrea Kmeťa, kde učí angličtinu, konverzácie v tomto jazyku, španielčinu, ale aj úvod do humanitných vied či umenie a kultúru.
Na Slovensko ho priviedla viac menej náhoda. Našu krajinu si vybral v rámci ponúknutých možností agentúry, ktorá umožňuje študentom, doktorandom a čerstvým absolventom vykonávať prax v krajinách celého sveta. Pri rozhodovaní ho ovplyvnil aj fakt, že v Turecku, kde predtým pôsobil, sa spoznal s tromi Slovákmi.
Inšpiratívne prostredie
„Európu u nás doma vnímame globálnejšie, ako celok. Mojím cieľom bol starý kontinent, ktorý má v Latinskej Amerike veľmi dobré meno. Takže mojou snahou bolo dostať sa sem študovať a zároveň pracovať,“ povedal.
Po príchode na Slovensko sa rozhodoval medzi Štiavnicou a Banskou Bystricou. Prvú alternatívu uprednostnil pre lepšie možnosti a prostredie, ktoré ho oslovilo.
„Páči sa mi, že Štiavnica nie je až také veľké mesto. Môžem tu byť sám so sebou, pričom sa venujem svojim záľubám, teda hudbe, konkrétne hre na husliach a písaniu. Je to tu veľmi inšpiratívne, nehovoriac o samotnej prírode.“
Momentálne má rozpísané dva romány, no berie to skôr ako sebareflexiu.
Predstava o Európe nie je mýtus
Tvrdí, že rozdiel medzi študentmi v jednotlivých krajinách je najmä v procese učenia. Metódy musí meniť podľa gramatiky a konkrétneho jazyka.
„Ďalší rozdiel je v ich celkovej pripravenosti a schopnostiach. Slovenskí študenti sú veľmi šikovní. Tým, ktorí sem prišli zo základných škôl, som hneď mohol učivo vysvetľovať v angličtine. Oproti Kolumbii a Turecku sú na vyššej úrovni,“ podotkol. Odlišnosti však nevidí v správaní.
„Stredoškoláci sú v tomto asi všade podobní. Snažia sa robiť žartíky a získať si popularitu.“
O Európe majú Kolumbijčania tie najlepšie predstavy. Hectór tvrdí, že bohatá kultúra, história, architektúra a všetko, čo sa u nich o týchto končinách hovorí, tu naozaj sú.
„Presvedčil som sa, že nejde o mýtus, ale o skutočnosť. Trošku som si však idealizoval predstavu o ľuďoch. Zistil som, že všade sa nájdu dobrí, ale aj zákerní, nechápajúci, netolerantní.“
Vychutnáva si pravú zimu
Najviac ho na Slovensku očarila príroda, vníma ju veľmi exoticky. Našu klímu predtým poznal len z televízie a obrázkov, ale ako hovorí, zažiť to je niečo úplne iné.
„Je úžasné, ako tu na jeseň listy stromov menia farbu,“ pokračoval. „A som doslova posadnutý snehom. Prvýkrát som ho na vlastné oči videl v Turecku, ale tam sa hneď topil. Pravú, krásnu zimu si však vychutnávam až tu.“
Jeho kamarát a zároveň kolega Miron Breznoščák ho s priateľmi zobral aj na turistiku. Ísť na Sitno zasneženým lesom bolo pre neho niečo, čo by v Kolumbii nikdy nezažil.
S kamarátom Mironom. FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Alkoholová kultúra
Pozitívne ho na Slovensku, okrem pekných dievčat, prekvapila aj takzvaná alkoholová kultúra.
„U nás sa pije s cieľom zabaviť sa, opiť. Niektorí si dajú na posedenie aj tridsať pív, nevedia si to vychutnať. Možno aj preto, že nemáme také kvalitné pivá,“ myslí si.
„Tu vedia ľudia alkohol oceniť pri rôznych rodinných príležitostiach, keď si nalejú dva deci vína, alebo za pohárik likéru či pálenky. Dajú si to na oslavu života, nejde len o prostriedok na opitie sa,“ vysvetlil.
„Máte tiež skvelú kuchyňu. Chutí mi v školskej jedálni aj v reštauráciách. Najviac rôzne variácie mäsa a prílohy v podobe zemiakov, ryže, cestovín.“ Neodolá však ani sladkostiam.
„Od koláčov cez cukríky až po čokolády. Máte tu množstvo výborných chutí,“ uzavrel.
