NOVÁ BAŇA. Detská organizácia Fénix začala v Novej Bani fungovať pred dvadsiatimi rokmi. Na jej čele stál, spolu s manželkou Zuzanou, Jozef Rusňák.
„V tom čase sme mali členov aj z Hronského Beňadika, Žarnovice, Hodruše-Hámrov. Bolo nás asi tristo, no zostalo nás len šesťdesiat,“ povedal.
Oklieštená zostava
Fénix sa venoval vlastivedno-turistickým podujatiam s výchovno-vzdelávacím charakterom.
„Absolvovali sme jedno aj dvojdňové túry. Prešli sme celé Slovensko od Tatier k Dunaju a naopak,“ pokračoval. „Zameriavali sme sa na národné parky, náučné chodníky, prírodné rezervácie,“ vymenoval. „Spoznávali sme aj hrady, zámky a ich históriu. Takmer každý výlet sme zavŕšili na termálnych kúpaliskách, alebo v krytých bazénoch,“ povedal.
Členstvo sa im postupne začalo scvrkávať. „Dnešné deti sú iné, záujem o prírodu veľmi neprejavujú,“ tvrdí. „Veľa času trávia pri počítačoch, prednosť dávajú virtuálnej kultúre,“ myslí si.
„Z rôznych dôvodov nám začali odchádzať aj vedúci, bez ktorých to nešlo. Základom je mať dobrého spolupracovníka v základnej škole a ten nám, žiaľ, v ostatnom čase chýbal. Viac menej sme na to celé zostali len traja. Ja, manželka a Ľudka Zimermanová.“ V takejto oklieštenej zostave sa to už podľa jeho slov nedalo viac utiahnuť.
„Je to práca založená na dobrovoľnosti a na úkor voľného času. Nenašli sme nikoho, kto by po nás túto štafetu prevzal.“
S bývalými členmi a spolupracovníkmi.
Rozlúčil sa s nimi v sne
Na oficiálnu rozlúčku s Fénixom prišli bývalí spolupracovníci aj niektorí, dnes už dospelí, členovia. V očiach mnohých sa pri spoločných spomienkach objavili slzy.
„To obdobie bolo krásne. Chodievali s nami aj rodičia a starí rodičia detí. Stretávali sa tam tri generácie,“ pripomenul.
Tváre mnohých detí sa mu vraj noc pred rozlúčkou objavili aj v spánku. „Do rána som mal sen, v ktorom som sa s nimi stretol na nejakom výlete a všetci ma nútili, aby som sa s nimi vyobjímal. V podstate som sa so všetkými takto symbolicky rozlúčil.“
Medzi „Fénixákov“ chodievala aj Ľubica Budinská, rodená Švaralová, ktorá je už sama mamou. Koniec tejto organizácie ju mrzí.
„Na to obdobie mám úžasné spomienky. S manželmi Rusňákovcami som trávila pekné chvíle od svojich šiestich rokov. Najskôr v rámci turistického krúžku, potom sme aj s mojím bratom pokračovali vo Fénixe,“ povedala. „Prešli sme s nimi asi celé Slovensko. Vládla medzi nami rodinná, priateľská atmosféra. Našla som si tam veľa kamarátov a odniesla odtiaľ kopu dobrodružných zážitkov,“ dodala.
Jozef Rusňák si ale myslí, že nič nie je úplne stratené.
„Keďže Fénix je vták, ktorý vzlietne z popola, ja dúfam, že aj ten náš začne niekomu chýbať a povie si, že jeho činnosť obnoví.“
