Článok pokračuje pod video reklamou
Šľachta sa na hrade Revište dlhšie zdržovala len v časoch ohrozenia. Trvalou posádkou bola nevyhnutná stráž, údržbový personál a kastelán so svojou rodinou.
ŽARNOVICA. Hradom Revište v žarnovickej časti Revištské Podzámčie nás "sprevádzal" Martin Bóna, ktorý tam nedávno dokončil architektonicko-historický výskum.
O hrade Revište sa hovorí, že pochádza z 13. storočia. Môžete aspoň zhruba odhadnúť rok jeho vzniku?
- Donedávna sa jeho vznik predpokladal v 13. storočí, aj keď prvá písomná zmienka o ňom je až z roku 1331. Ostatným výskumom sme z doteraz najstarších známych murív hradu získali zamurovaný lešenársky trám slúžiaci pri jeho výstavbe ako súčasť lešenia. Podrobili sme ho takzvanej dendrochronologickej analýze Petrom Bartom. Ide o datovaciu metódu vychádzajúcu z nerovnomerného zvrstvenia letokruhov, ktorou sa podarilo určiť vyťatie trámu do rozmedzia rokov 1301 až 1321.
Čo z toho vyplýva?
- Že kamenný hrad postavili až v rozmedzí prvých dvoch desaťročí 14. storočia a nie ako sa doteraz predpokladalo. Presnejšie datovanie doterajšie výskumy neumožňujú.
Kto a s akým cieľom hrad postavil?
- To sa môžeme len domnievať, pretože písomné pramene nás informujú o vlastníckych vzťahoch až od zmieneného roku 1331, keď bol hrad v rukách významného uhorského šľachtica, bána Jána. Navyše, prvé dvadsaťročie 14. storočia sa nieslo v znamení častých majetkových zmien v dôsledku bojov medzi stúpencami kráľa a oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho. Historik Engel predpokladá, že hrad vybudovali vnuci Petra z Veľkých Vozokán, ktorého majetky sú v okolí doložené od sklonku 13. storočia. Hrad by v takom prípade tvoril šľachtické sídlo rodiny a zároveň aj strážny objekt v strategicky významnom a frekventovanom údolí Hrona.
Na akej rozlohe sa rozprestiera?
- V priebehu svojho vývoja sa rozlohou menil. Najstaršie murované časti stáli na úzkej ploche skalného hrebeňa 60 krát 12 metrov. Neskôr pribudli predhradia, takže jeho celkové rozmery na sklonku 17. storočia dosahovali okolo 100 krát 35 metrov.
Koľko obyvateľov tam žilo v časoch jeho „najväčšej slávy“?
- Neexistujú o tom presné záznamy. Samozrejme, počet sa často menil v závislosti od spoločenskej situácie. Najviac obyvateľov mal zrejme v období tureckého nebezpečenstva v 16. a 17. storočí, keď sa rozrástol o ďalšie obytné priestory s cieľom poskytnutia dlhodobého útočiska rozvetveným rodinám majiteľov panstva.
Malo na hrade svoj domov aj služobníctvo?
- Vo všeobecnosti sa v tom čase stredoveké hrady nanovo rekonštruujú a dopĺňajú o obytné priestory. S dlhodobým pobytom šľachty, samozrejme, súvisí aj potreba adekvátneho hospodárskeho zázemia a obslužného personálu. Rovnako to bolo aj s vojskom, ktoré hrad obývalo len v období očakávaného ohrozenia.
Kedy sa počet „hradných“ začal výrazne znižovať?
- Po utíchnutí nepokojov v druhej polovici 17. storočia sa tu spomínajú len niekoľkí strážcovia a drábi. Dočasné vojsko v počte sedem až desať vojakov bývalo v samostatnej ubytovni s kuchyňou.
Môžete priblížiť ako vyzeral život na tomto hrade?
- Ako na ktoromkoľvek inom. Aj tu šľachta trvalejšie pobývala len v časoch ohrozenia. Inak už od stredoveku uprednostňovala pohodlnejší život v kaštieľoch a kúriách na vidieku. Trvalou posádkou bola len nevyhnutná stráž, údržbový personál a kastelán so svojou rodinou.
Z okien hradu sa šľachta mohla kochať pohľadom do krajiny. FOTO: JÁN KROŠLÁK
Ako sa tam ľudia stravovali?
- Dostatok jedla zabezpečovali sady, záhrady a rybník v Podhradí. Na hrade sa skladovali len nevyhnutné zásoby podľa potreby. Obslužný personál sa v predhradiach staral o poriadok, zásobovanie i údržbu koní a býval v jednoduchších obydliach v predhradí. Pre šľachtu boli vymedzené prepychové miestnosti palácov v hornom hrade, z ktorých okien, vybavených postrannými lavicami, sa mohli často kochať pohľadom do krajiny. Zvlášť z veľkého renesančného arkiera neseného kamennými konzolami, z ktorého bol dobrý výhľad do údolia s prístupovou cestou.
V zimných mesiacoch tam muselo byť poriadne chladno.
- Vykurovanie zabezpečovali kachľové pece a krby, ktorých komíny museli byť pravidelne čistené.
Kto sa staral o jeho bezpečnosť?
- Stráž na najvyššom mieste hranolovej veže sústavne dohliadala na stav v okolí. Dočasný pobyt väčšieho vojska na hrade zrejme neprispel k pokojnej atmosfére jeho majiteľov, no bol nevyhnutnosťou v čase ohrozenia a pri potrebe obrany a kontroly okolitých území.
Ako vyzerala vstupná brána?
- Kvôli bezpečnosti bola vybavená zdvíhacím mostom, nad ňou sa nachádzala strážnica. Vstup zabezpečovala dodnes zachovaná obranná valcová bašta vybavená strieľňami pre delá a menšie ručné palné zbrane. Medzi palácmi sa v hornom hrade nachádzalo malé nádvorie a v jeho strede do skaly vysekaná a dodnes viditeľná cisterna, čiže nádrž na úžitkovú vodu. Jednotlivé priestory palácov spájali drevené pavlače, časť okien bola zasklená, časť asi len s drevenými okenicami. Strechy palácov pokrývala šindľová krytina. Do obytných miestností ústili aj výklenky so záchodmi. V pivniciach palácov skladovali potraviny a víno, ale slúžili aj ako väzenie. Nechýbala ani menšia hradná kaplnka.
Kedy z neho odišli jeho poslední obyvatelia?
- Podľa podrobného archívneho výskumu Radoslava Ragača je zrejmé, že hrad stratil svoju funkciu už počas Rákociho povstania. V tom čase v ňom nebola ani vojenská posádka. Od 20. rokov 18. storočia už podľa účtovných záznamov nebol hrad udržovaný a ani strážený strážnikmi. Nerobila sa tam už údržba komínov, čo svedčí o jeho úplnom opustení a následnom spustnutí. Matej Bel hrad vo svojom diele z roku 1742 opisuje už bezo striech.
Ktorá jeho časť je podľa vás najzaujímavejšia?
- Hrad Revište je zaujímavý ako celok a to viacerými historickými detailmi ako sú strieľne, omietky, okenné otvory a podobne. Veľa prekvapení čaká archeológov pod závalmi sutín, pričom v súčasnosti je najdôležitejšie pokúsiť sa o zamedzenie ďalšieho pádu murív. Tie sa v nedávnej minulosti vo veľkej miere samovoľne zrútili a ochudobnili túto stavbu o historické hodnoty.
