OSTRÝ GRÚŇ. Hoci fyzicky Ondrej Maslen trochu zoslabol, mentálne je na tom výborne. Na rôzne príhody zo svojho dlhého života spomína rád.
Fandí zvolenským hokejistom
Má šesť detí, 16 vnúčat a 17 pravnúčat. Momentálne býva u najstaršej vnučky Marty Koršovej.
„Pred tromi rokmi dostal starký porážku. Zoslabol, tak som si ho zobrala k sebe,“ povedala. Zároveň poukázala na jeho aktívny život.
„Robil starostu obce aj predsedu lesného závodu. Je to moderný človek, ktorého vždy zaujímalo dianie naokolo. Je veľkým fanúšikom zvolenských hokejistov, zanietene sleduje ich pôsobenie v extralige,“ podotkla.
„To je pravda, mimoriadne som si ich obľúbil,“ potvrdil oslávenec jej slová.
„Každé ráno si do čaju naleje rum. Možno aj preto má taký tuhý korienok,“ dodala vnučka s úsmevom.
Vo svojich 101 rokoch sa Ondrej Maslen podľa vlastných slov cíti dobre. „Keď ležím, nič ma nebolí,“ konštatoval šibalsky.
„Nohy mi už neslúžia. Po stovke človeka opúšťajú sily, čo sa dá robiť. Ani sluch mi už neslúži ako kedysi,“ tvrdí.
Najradšej spomína na časy, keď pôsobil v ochotníckom divadle.
„Hrával som od školských lavíc. Najskôr v predstaveniach s vianočnou tematikou, neskôr s jánošíkovskou či dedinskou ako Kamenný chodníček a podobne. Naposledy som sa pred divákov postavil v roku 1961. Potom prišiel vyšší vek a už to nebolo ono.“ To však ešte netušil, že nie je ani v polovici svojej životnej púte.
FOTO: EVA ŠTENCLOVÁ
Za komunistov pomáhal farárovi
„Človek už niekedy čaká aj tú s tou kosou,“ smeje sa, čím dáva jasne najavo, že smrti sa nebojí. Zrazu prednesie vetu v latinčine, ktorej nerozumieme. Vzápätí nám ju povie aj v slovenčine.
„V teba, Pane, som dúfal a nebudem zahanbený naveky.“ Následne spomenie, že kedysi robil v kostole organistu.
„To bolo vtedy, keď tam nesmeli chodiť učitelia, za komunistov. Takže som sa opovážil aj takôto voľačo robiť. Pomáhať farárovi a tak.“
Rád sa vracia aj k obdobiu, keď v Ostrom Grúni starostoval.
„Bolo to začiatkom päťdesiatych rokov. Nešlo o prácu na plný úväzok, predseda národného výboru bola len čestná funkcia. Nedostával som za to žiadny plat. Vykonával som to popri svojej normálnej práci, bol som vtedy lesným robotníkom.“
So svojimi šiestimi deťmi počas jeho vlaňajšej storočnice. FOTO: ARCHÍV MK
Ženy má vo veľkej úcte
Popri šťastných chvíľach zažil aj tie menej radostné. Najťažšie to mal zrejme vtedy, keď ako pomerne mladý otec početnej rodiny prišiel o svoju 46-ročnú manželku.
„Ochorela na zápal pľúc, no nesprávne jej diagnostikovali tuberkulózu. Následkom liečby dostala cirhózu pečene, čo spôsobilo jej smrť,“ povedal. Potom sa už nikdy neoženil.
„Ale ženy mám rád, často som ich vyhľadával. Nemyslím po tej ľúbostnej stránke, no vždy som si s nimi rozumel. Veľmi si ich vážim,“ vysvetlil.
„Sú to darkyne života, to by si mal uvedomiť každý jeden muž,“ prízvukuje.
Dodnes vraj rád žartuje. Príležitosť na to mal najmä teraz, keď za ním každú chvíľu chodili gratulanti. Okrem najbližšej rodiny sa k nim pridali aj starostka obce, miestni škôlkari či členovia protifašistického odboja. Vtipkovanie s návštevami si veru neodpustil. Dobrá nálada ho neopúšťala ani pri lúčení s nami.
„Vy ste zo Žiaru?“ pýtal sa. Keď sme prisvedčili, veselo podotkol. „Takže Krížanky. Voľakedy ženy odtiaľ prezývali hurkárky. Poznali ich v celom šírom okolí. Výborné hurky zvykli predávať aj na Žarnovickom jarmoku. Môj starý otec mi rozprával nejednu žartovnú príhodu o tom, ako im niektorí jarmočníci povystrájali všelijaké huncútstva,“ dodal a z chuti sa smial.
