Banská Štiavnica, ako mesto UNESCO, sa s bytmi v stredovekých domoch na Trojičnom námestí a v jeho okolí radí vôbec k najpozoruhodnejším miestam pre život. V niektorých domoch sa navyše podarilo oživiť aj niekdajšieho genia loci.
BANSKÁ ŠTIAVNICA. Ešte v 60. a 70. rokoch uplynulého storočia obývali značnú časť historických domov v centre Banskej Štiavnice baníci, alebo ich potomkovia, hutníci zo žiarskych fabrík, ale často aj rozličné asociálne skupiny, ktoré pridelený majetok vtedajším režimom nezveľaďovali, ale naopak devastovali.
Mnohé domy dostali reštituenti
Zvrat nastal až koncom 70. rokov a v 80. rokoch, kedy vtedajší komunistický pohlavári začali realizovať proces výstavby nového sídliska Drieňová, kam sa mali presťahovať ľudia z centra. Historické jadro chceli aj na popud odborníkov zo zahraničia postupne zveľaďovať.
"Proces sa síce spustil, ale bez ďalšej koncepcie a vízie do budúcnosti," hovorí Ivan Celder, majiteľ realitnej kancelárie, ktorá sa už od 90. rokov zaoberá renováciou a predajom starých bytov v centre mesta. Všetko napokon zmenila novembrová revolúcia a ďalšia zmena vlastníckych práv.
Veľkú časť domov v centre dostali reštituenti. Do Štiavnice však začali prúdiť aj skupiny ľudí, ktorí mali prostriedky a viac či menej úspešne začali s obnovou.
Štát reagoval tak, že získal odborné kádre a vyprofiloval pamiatkový úrad, ktorý na obnovu historického jadra dohliadal.
Ďalšiu skupinu vlastníkov začali najmä v období pred krízou vytvárať ľudia zo zahraničia, najmä z Írska a Belgicka.
Podnikatelia a umelci z celého Slovenska
Celder sám od roku 2000 zrenovoval a predal v centre Banskej Štiavnica 102 starých bytov. Väčšinou išlo o byty do 50 štvorcových metrov, ktoré na požiadanie aj zariadil starým nábytkom.
"Ceny takýchto bytov pred krízou a dnes sa takmer nezmenili. Cena za jeden meter štvorcový je asi 1250 eur," udáva. Štiavnica je podľa neho v tomto smere pomaly spiaca dáma, ktorá iba odzrkadľuje situáciu v spoločnosti.
A kto dnes staré byty v jednom z našich najkrajších miest kupuje? "Sú to najmä Bratislavčania - majitelia firiem, alebo intelektuáli a umelci a to z celého Slovenska," hovorí Celder.
"Tí ale väčšinou majú hlboko do vrecka. Na druhej strane sú to práve oni, ktorí tvoria ducha tohto mesta," podotýka.
